Foto © Lucia Gardin
Foto © Lucia Gardin




  • Prekladá z jazykov

    Poľský jazyk
    Ruský jazyk
    Nemecký jazyk
  • Životopis autora

    Marián Milčák sa narodil 4. septembra 1960 v rodine lekára a spisovateľa Jána Milčáka. V rokoch 1979 – 1984 študoval

    Marián Milčák sa narodil 4. septembra 1960 v rodine lekára a spisovateľa Jána Milčáka. V rokoch 1979 – 1984 študoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Po absolvovaní štúdia učil na Strednej poľnohospodárskej škole v Spišskej Novej Vsi a na Strednej zdravotníckej škole v Levoči. Od roku 1991 pôsobil ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. V rokoch 1999 – 2003 pracoval ako lektor slovenského jazyka na Varšavskej univerzite a v rokoch 2005 – 2008 na Sliezskej univerzite v Katoviciach. V rokoch 2003 – 2005 pôsobil opäť na univerzite v Prešove a na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, resp. v Levoči. V súčasnosti pracuje ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde vyučuje dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry. Žije v Levoči.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

         V debute Mariána Milčáka Priestupný rok (1989) sa postupne v troch cykloch spolu s básnickou metódou rozvíja aj

         V debute Mariána Milčáka Priestupný rok (1989) sa postupne v troch cykloch spolu s básnickou metódou rozvíja aj tematická úroveň básnickej knihy. Krátke pointované básne z úvodu písané formou téza – pointa sa neskôr komplikujú so stúpajúcou mierou závažnosti námetov. Po cykle básnických fragmentov zo skutočnosti sa začínajú viac uplatňovať okamihy z manželského života a námety, v ktorých sa z konkrétnych skúseností odvodzujú princípy uplatniteľné teraz aj v budúcnosti.

         V rokoch 1992 až 1995 krátko za sebou vyšli Mariánovi Milčákovi štyri básnické zbierky Pevné hviezdy (1992), Mramorová sieň (1992), Plnosť (1993) a Skrytá pieseň (1995). Charakterizuje ich sugestívny básnický obraz, naliehavá dikcia so vzdialeným nápevom beatnického „kvílenia“ s typicky radikálne formulovanými požiadavkami. Každá si pritom zachováva osobitosť, ktorá je viac odrazom vonkajšej voľby motívov ako vnútornou zmenou. Mramorovú sieň určuje preberanie námetov z gréckej mytológie, zbierku Plnosť zasa inšpirácia biblickou prorockou antikou. Kým hrdinov Mramorovej siene si básnik všíma ako reprezentantov istých vlastností a osudov, prorocký ohlas v Plnosti si pripúšťa bližšie, identifikuje sa s jej mravným odkazom a na tomto základe formuluje svoju introspekciu a skepticko-bezútešný tón vlastnej nedokonalosti: „tu som // som ten / ktorý nedvíhal ruky / nad chlebom / rozseknutým na dvoje // nečistý // nečistý za táborom / (v krajine mlieka / a medu) // nepribližujte sa / tu som // som tu / a počúvam / uchom namočeným / do krvi“.

         Rovnako zbierky Pevné hviezdySkrytá pieseň majú znaky spoločnej poetiky, i keď vonkajšia podoba básnického záznamu je odlišná. Kniha Pevné hviezdy stavia na astrofickej koncíznej obraznej podobe básní s graficky (veľkými písmenami) zvýrazneným úvodným a záverečným veršom, ktorý tak zosilňuje charakter pointy. Skrytá pieseň zasa ťaží z vertikálneho zápisu veršov, kde slová nadobúdajú autonómnejší charakter (stoja v izolovanosti) a vstupujú otvorenejšie do vzájomných kontextových vzťahov.

         Sklony inovovať poetiku sú evidentné aj v knihách, ktoré autor vydal po roku 2000. Najzreteľnejšou novinkou je využitie „hypostázovaného subjektu“, subjektu-postavy, ktorú Marián Milčák teoreticky analyzuje a priamo pomenúva v knihe literárnovedných štúdií O nezrozumiteľnosti básnického textu (2004). Milčák využíva hneď dve takéto postavy, najskôr, inšpirovaný poľským básnikom Z. Herbertom, zapája do nových situácií Herbertovho pána cogita a neskôr postavu black elka. Výhodou konštituovania subjektu-postavy je možnosť postupne postavu dotvárať, stavať ju do reálnych či hypotetických situácií a sugestívne vizualizovať. Pán cogito, rovnako aj black elk zastupujú istý princíp (resp. okruh princípov); pán cogito princíp racionality, black elk možno prírodnosti (pôvodne ide o siouxského šamana žijúceho v rokoch 1863 – 1950), ale ich presné a jednoznačné vymedzenie nie je možné.

         Medzi dve najvýraznejšie črty Milčákovej tvorby patrí na rovine obsahu motív smrti a na rovine formy prorocká dikcia, v ktorej sa oznamuje vízia, skúsenosť, zážitok či „laboratórny“ hypotetický experiment. Je to dikcia, ktorá vyjadruje pevnosť až faktickosť toho, čo sa píše. Keďže Milčák hovorí nezriedka o veciach za hranicou logického pochopenia, je možné, že dikcia, ktorú pri písaní počuje, je skúškou (viery) či je naozaj všetko také jednoznačné, ako sa nám predkladá (veriť). Milčákovu básnickú reč zreteľne formuje tendencia vyslovovať sa principiálne. Z konkrétnych básnických obrazov sa zvyčajne odvodzujú univerzálnejšie a gnómickejšie princípy, týkajúce sa predovšetkým mravných a etických otázok.

         Autorovým stálym motívom je motív smrti a autor mu venuje veľkú časť v každej zo siedmich básnických kníh. Vnímanie tohto motívu je príznačne zaznamenané v úvodnej básni zo zbierky Siedma kniha spánku: „v horách som postavil / chatrč / aby každý východ slnka bol / ako neistá hodina / smrti // vrúcnosť / zmenila chatrč / na bezsmrtnú pevnosť / bolesť tých / ktorí prichádzajú / na nahé objatie // celú tú hrôzu zo zániku / na tajomnú istotu / že tí ktorí sa chystajú / odísť idú / ďalej“. V básni sa presne pomenúva kombinácia troch stavov hrôza – istota – tajomnosť tvoriacich vonkajšie hranice, medzi ktorými tento motív osciluje. Aj napriek vyjadrenej kresťanskej orientácii textov, pri ktorej zvyčajne u iných autorov dochádza k uvoľneniu napätia zo smrti, pre Mariána Milčáka ostáva fenomén smrti neustálou výzvou na uvažovanie, pri ktorom – okrem niekoľkých výnimiek – prežíva básnik pocit naliehavosti až úzkosti.

    Ján Gavura

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Opus her(m)eticum (výber z poézie, 2003 po slovinsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC))

  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    RAKÚSOVÁ, Gabriela: Čo vie o básni autor a čo čitateľ. Peter Milčák – Marián Milčák (eds.): Ako sa číta báseň II.

    RAKÚSOVÁ, Gabriela: Čo vie o básni autor a čo čitateľ. Peter Milčák – Marián Milčák (eds.): Ako sa číta báseň II. (Dvadsaťdva autorských interpretácií). In: VLNA, roč. XIX, 2017, č. 71, s. 134 – 137.

    TALLO, Michal: Tak ako sa teda číta báseň? Peter Milčák – Marián Milčák (eds.): Ako sa číta báseň II. (Dvadsaťdva autorských interpretácií). In: VLNA, roč. XIX, 2017, č. 71, s. 132 – 134.


    REPAR, Stanislava – MILČÁK, Marián: V knihách je obrovské množstvo energie. Krátke interview s Mariánom Milčákom, najbližším spolupracovníkom vydavateľstva Modrý Peter. In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 1 – 2, s. 79 – 81 [81 – 82].

    HOSTOVÁ, Ivana: Devolúcia, moja láska. O niektorých aspsektoch básnických zbierok P. Macsovszkého, M. Habaja a M. Milčáka z r. 2014 a 2015. In: Romboid, roč. 50, 2015, č. 9 ˜– 10, s. 105 – 109.

    JUHÁSOVÁ, Jana: Rekonštrukcia myslse, hra o čitateľa. (Konfrontácie). In: Romboid, roč. 50., 2015, č. 7 – 8, s. 11 – 14.

    HOSTOVÁ, Ivana: Môžete si tiež zakúpiť gumený ha. Marián Milčák: Hra s hadmi. (Konfrontácie). In: Romboid, roč. 50., 2015, č. 7 – 8, s. 11 – 14.

    ŠAH: Marián Milčák – 55. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 9, s. 160.

    MIHALKOVIČ, Boris: Kto píše, hrá sa s hadmi. Marián Milčák: Hra s hadmi. (Kniha týždňa). In: Pravda, roč. XXV, 4. – 5. 7. 2015, č. 153, s. 30.

    JUHÁSOVÁ, Jana: Eschatologický koncept v poézii Mariána a Petra Milčákovcov. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 III. Prešov: FF PU v Prešove, 2015, s. 57 – 75.

    JUHÁSOVÁ, Jana: Peter Milčák, Marián Milčák (eds.): Ako sa číta báseň? (rec.) In: Ostium: internetový časopis pre humanitné vedy, roč. 10, 2014, č. 3. www.ostium.sk.

    MRÁZ, P.: Marián Milčák: Mýtus a báseň (7 úvah o poézii). In: Knižná revue, 20, 2010, č. 8.

    HOCHEL, I. – ČÚZY, L. – KÁKOŠOVÁ, Z.: Slovenská literatúra po roku 1989. LIC, Bratislava 2007.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). LIC, Bratislava 2006.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava 2005.

    TOMÁŠ, R.: Inšpirujúca tendenčnosť. In: Knižná revue, 15, 2005, č. 12, s. 5.

    ŠRANK, Jaroslav: Rukopis nechaný vo vani. IV. (Problémy mladšej poézie, problémy s mladšou poéziou 20. storočia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120, 2004, č. 6, s. 63 – 82.

    CHROBÁKOVÁ, S.: „Mŕtvy je živý“ alebo Krajina s básnikom. In: Romboid, 36, 2001, č. 2, s. 77 – 78.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Vydavateľstvo SSS a SNK, Bratislava – Martin 2001.

    ŠKOVIEROVÁ, B.: Text ako víťaz nad smrťou? In: Kultúrny život, 2000, č. 4, s. 9.

    NADUBINSKÝ, M.: Kritický zápisník. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1999, s. 155 – 156.

    Generácia v úvodzovkách. In: Romboid, 31, 1996, č. 7, s. 4 – 21.

    POTANČOK, A.: Tri schody k poznaniu. In: Knižná revue, 6, 1996, č. 4, s. 5.

    PYNSENT, B., R.: Násilie, humor a tendencia k mysticizmu v súčasnej slovenskej literatúre. In: Romboid, 30, 1995, č. 8, s. 89.

    PUCHALA, V.: Dotyky antiky. In: Kultúrny život, 1993, č. 7, s. 9.

    BOMBÍKOVÁ, P.: V homérskom pokušení. In: Dotyky, 1992, č. 10, s. 43 – 44.

    ČERVEŇÁK, A.: Kniha (prinajmenšom) mesiaca. In: Kultúrny život, 1992, č. 19, s. 9.

    KASARDA, M.: Na úpätí Svätej hory. In: Slovenské pohľady, 1992, č. 7, s. 168 – 169.

    MOJÍK, I.: Existenciálna úzkosť a dnešok. In: Romboid, 27, 1992, č. 10, s. 62 – 63.

    TAZBERÍK, J.: Cestou reflexie. In: Knižná revue, 2, 1992, č. 24, s. 7.

    KOŠKOVÁ, H.: Na margo Priestupného roku. In: Smer 25. 10. 1989, s. 4.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Slovo je – v Milčákovom chápaní – zaťažené toľkými významovými možnosťami, že čitateľ má čo robiť, aby sa

    Slovo je – v Milčákovom chápaní – zaťažené toľkými významovými možnosťami, že čitateľ má čo robiť, aby sa predral húštinami symbolov k cieľu, ktorý mal autor na mysli. Zostáva teda iba jedno: ísť cestou intuitívneho vciťovania. Skôr tušíme, ako hmatateľne vidíme, že básnik sa na nás obracia z hĺbok svojej existenciálnej úzkosti (pásmo Voda, nôž a povraz), z miest, kde zápasí o ľudskú identitu a rýdzosť.

    Ivan Mojík

    Marián Milčák naďalej stavia na niektorých atribútoch, ktoré už z jeho tvorby poznáme. Spomeniem iba básnickú inšpiráciu kresťanskou sémantikou či priamo biblickými námetmi, zahľadenosť do minulosti (mytologickej, doteraz najmä antickej) s jej ušľachtilými výzvami, sklon k reflexívnemu, mravne apelatívnemu typu básnenia, alebo obraznosť, ktorá vychádza z tradície básnického symbolizmu a postsymbolizmu.

    Stanislava Chrobáková

    Nie je to ojedinelý jav, keď sa odborné práce a štúdie, ktoré boli doteraz publikované samostatne v zborníkoch a časopisoch, dostanú do jednej publikácie, a tým sa vytvorí nový celok s kvalitatívne širšími možnosťami. V knihe Mariána Milčáka sa stretlo sedem príspevkov: pertraktuje v nich najmä vzťah čitateľa a pisateľa v situácii, keď chcú spolu komunikovať prostredníctvom náročného textu – pri prvom alebo nepozornom čítaní často nazvaná nezrozumiteľnosťou a nedešifrovateľnosťou. Nevyhýba sa však ani vzťahu takéhoto diela a kritiky. Za najdôležitejšie kritérium pri skúmaní povahy nezrozumiteľnosti pokladá jej funkčnosť. Správne totiž uvažuje, že takáto náročnosť v texte zatajuje (ozvláštňuje) zmysel a nezakrýva jeho absenciu.

    Radoslav Tomáš

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Prémia Literárneho fondu za zbierku básní Pevné hviezdy (1992)
  • Ukážka z tvorby

    PEVNÉ HVIEZDY (úryvky)   PASTIERI, SÚPÚTNICI SLNKA, ženú čriedy do bezpečia, tušia boj. Zostanú po nás

    PEVNÉ HVIEZDY (úryvky)

     

    PASTIERI, SÚPÚTNICI SLNKA,

    ženú čriedy do bezpečia, tušia boj.

    Zostanú po nás aspoň zrúcaniny mesta?

    Navzdory tabu tu ktosi z vyhnanstva

    vykrikuje verše. Neskoro.

    Ranený vojak oželel slávu. Hodiny

    sa samy uviedli do pohybu.

    Ako každé víťazstvo, aj toto bude

    POCHYBNÉ.

     

    UŽ NEPOMÔŽE DÁŽĎ, VÄZNIA MA

    skutky, korene pýru.

    Nedorástol som.

    V tvári sa večne strieda úškľabok

    anjela s úsmevom diabla.

    Strážme si tajomstvá, buďme pozemskí!

    Svedomie, mučiareň,

    v ktorej sa napĺňa údel,

    PRACUJE POTICHU.

     

     

    SKRYTÁ PIESEŇ (úryvky)

     

    PLAVBA

     

    útes

    jediný breh

    ktorý tušíme

     

    nikdy sa nezjav

    a vytrhni nás z oboch

    svetov

     

    pred nami

    oltáre

     

    gotické chrámy

    z vápna našich

    kostí

     

    za nami

    lode

     

    dymiace v ľahostajných

    kruhoch

     

    (naše nepravé

    ja)

     

     

    NAD KRAJINOU

     

    žijem

    v milosti svetla

    v tieni

     

    a šepkám

    podstatné je vždy

    skryté

     

    (akú cenu má

    predstavivosť

    v ničote?)

     

    kto z nás je

    hrdinom

    a kto zradcom

    keď piesok hodín

    určuje vždy iný

    čas?

     

     

    SIEDMA KNIHA SPÁNKU (úryvky)

     

    pán cogito vystúpi na štít

    sopky: pod temným nebom

    s kvapkou lávy na jazyku

    urobí niekoľko rozumných

    vyhlásení

     

    svet vyšiel z diablovej dielne

    a kvôli rozkoši je tu naše utrpenie

    gnostici mali pravdu: na začiatku

    muselo dôjsť k fatálnej chybe

     

    pán cogito nevie zrátať koľko

    životov premohla náhoda

    koľko osudov ovládol duch

    neuhasiteľnej túžby démon

    nudy a prázdnoty

     

    koľko duší vytrhli z tiel vojny

     

    jeho odhady však pravdepodobne

    nedokázal uniesť

    ani jeden z neskôr odsúdených

    samovrahov

     

    nedozvieme sa

     

    či skok z okna podrezané

    žily rozhojdaná slučka na povale

    mali byť nemou obžalobou

    stvoriteľa alebo majstra

    Zobraziť všetko