Zora JESENSKÁ (strýko → Janko Jesenský, brat → Fedor Jesenský), v r. 1918 – 22 študovala na gymnáziu v Martine, 1925 – 35 hru na klavíri na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. R. 1935 – 39 súkromná učiteľka hry na klavíri, 1939 – 49 pôsobila ako redaktorka časopisu Živena a edície Knihy Živeny, 1949 – 52 pracovníčka Matice slov. v Martine, súčasne 1949 – 50 vedúca rusistického prekladateľského seminára na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave, kde 1952 – 56 pôsobila ako redaktorka vo vydavateľstve Tatran, od r. 1956 pracovala v slobodnom povolaní, striedavo žila v Martine a v Bratislave. V 60. rokoch sa zapojila do obrodného procesu aj po okupácii ČSR sa zasadzovala za demokratizáciu pomerov, začo bola počas normalizácie perzekvovaná. Od mladosti sa systematicky venovala umeleckému prekladu, jedna z najplodnejších slov. prekladateliek 20. stor. a spolutvorkyňa modernej slov. prekladateľskej školy. Od r. 1932 prekladala do slovenčiny prevažne diela klasikov ruskej a sovietskej literatúry (I. E. Babeľ, A. P. Čechov, F. M. Dostojevskij, N. V. Gogoľ, I. A. Gončarov, M. Gorkij, M. J. Lermontov, N. S. Leskov, A. S. Puškin, M. Šolochov, L. N. Tolstoj, I. S. Turgenev), príležitostne autorov anglickej, bulharskej, českej, francúzskej a nemeckej literatúry (W. Shakespeare, G. Flaubert, A. Dumas st., F. Schiller, F. Dürrenmatt a i.). Problematikou prekladateľstva sa zaoberala teoreticky vo viacerých štúdiách a v práci Zvýšiť majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry (1956). Pokúsila sa aj o vlastnú literárnu, kritickú a publicistickú tvorbu, autorka reportážnych kníh Bola som v Sovietskom zväze (1949) a Cesta do Moskvy (1952), literárnovedných štúdií o klasikoch slov. a ruskej literatúry, spomienok na J. Jesenského a autobiografických čŕt, ktoré zhrnula do knižného výberu Vyznania a šarvátky (1963).
