Ján BREZINA r. 1929 – 37 študoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1937 – 41 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK, resp. Slov. univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil najprv ako úradník, 1943 – 46 vedecký pracovník Literárnovedného ústavu SAVU v Bratislave, od 1946 v Matici slov. v Martine, kde bol r. 1952 – 54 aj šéfredaktorom vydavateľstva, od 1954 vedecký pracovník Ústavu slov. literatúry SAV (1970 – 73 jeho riaditeľ). Básnik, literárny historik a teoretik i prekladateľ. Do literatúry vstúpil ako člen skupiny slov. nadrealistov zbierkami Nikdy sa nestretnem (1941) a Volanie miesto spánku (1945). Autor zbierok Anjel pokoja, Slnečný deň pre všetkých, Najvyšší čas, Vrchy sa ubránia (vydaných 1946 – 48), poémy V povstaní (1955), Okrídlený deň, Vidím a vstávam, V zornom poli čierny strom a i. Staršie nadrealistické básne i nové verše spojil do výberu Volanie miesto spánku (1967), po ktorom nasledovali v 70. rokoch zbierky Nárečie hudby (1971), Nezaspí prvosienka (1975), Nočné bdenie (1979). V záverečnom období plodnej básnickej tvorby v 80. rokoch vydal zbierky Baladická suita, Horúcou linkou, Sviatok margarét, Pre koho svitá, ako aj výber Diagram blesku (1985). Ako literárny historik a vedec hodnotil hlavne poéziu Slov. moderny. Autor monografických prác Ivan Krasko (1946), Slov. poézia v revolučných rokoch 1917 – 1921 (1957), Básnik Vladimír Roy (1961), Poézia Fraňa Kráľa a problémy slovenskej poetiky (1968), Básnické dielo Laca Novomeského (1982), Básnik Ján Poničan (1988), študií o Hviezdoslavových básňach, o poézii M. Válka a i. Venoval sa aj prekladom z francúzskej literatúry (Balzac, Baudelaire, Eluard a i.).
