Študoval na učiteľskom ústave v Poličke, r. 1912 – 13 na filozofickej fakulte českej univerzity v Prahe, 1922 – 25 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, absolvoval viacero stáží v zahraničí (Ženeva, Graz, Nancy a i.). R. 1908 – 12 bol učiteľom v Znojme a vo Výprachticiach, 1919 – 48 stredoškolským prof. v Bratislave, od 1950 žil na dôchodku. Knižne vydal lyrické prozaické reminiscencie na kataklizmy prvej svetovej vojny (Spoveď dní a dní…, 1936). Od konca 20. rokov sa trvale zaoberal historickými témami. Zbieral folklórny materiál aj v mestskom prostredí, najmä v bratislavskom podhradí a v prímestských častiach. Autor zbierok povestí Slovenské hrady 1 – 2 (1930 – 34), Turecká vojna (1938), Tatári a Turci (1943), Kuruci (1944), Na zbojníckom salaši (1944), Hlas bratislavských studní a fontán (1946) a i. Aktívne sa zúčastnil na rozpracovaní teoretických koncepcií rozvoja detskej literatúry, jej výchovných tendencií, významu dobrodružného žánru. Pripravil príručku Stručný prehľad literatúry slovenskej, českej a svetovej (1946).
