Ivan Habaj

15. 5. 1943
Urmince
Žáner:
esej, pre deti a mládež, próza

Autor o sebe

Po debute v roku 1972 postupne mi vychádzali ďalšie knižky a nemôžem povedať, že som v minulosti s ich písaním a vydávaním zažil nejaké extrémne tlaky, resp. obmedzenia. Po vydaní druhej knižky V tieni moruše (1973) ma prijali do Zväzu spisovateľov a v podstate som ako spisovateľ žil skôr v závetrí. Nebol som v strane, ba ani v odboroch, nemal som žiadne literárne funkcie a ani som po nich netúžil, na zväzových aktivitách som sa takmer nezúčastňoval, ani jediný deň som sa nerekreoval (ani netvoril) v Budmericiach. Takže tak. V tomto smere som mal asi šťastie, môj spôsob tvorby a pohľad na život zrejme mocných nedráždil, nechali ma ako autora v podstate na pokoji. Horšie to však bolo v mimoliterárnej oblasti, v možnostiach uplatnenia sa v právnických profesiách. Za akési previnenia z obdobia Pražskej jari, či skôr za politickú naivitu, bolo mi v podstate znemožnené uplatniť sa v širokej škále právnických povolaní. Justícia, advokácia, štátna správa, centrálne úrady, ozbrojené zložky, tam všade mi bola cesta zarúbaná, hoci o právnikov, najmä mladých, bola núdza. A zamestnávatelia ich priam ťahali za rukávy. Nečudo, v celom Československu boli len dve právnické fakulty, v Prahe a v Bratislave. V ročníku nás končilo vari päťdesiat, z toho asi desiati boli Moravania. Dalo sa mi zamestnať (aj to často len po známostiach) v drobných podnikoch, vo výrobných družstvách, v bytovom družstevníctve a pod. Po čase ma riaditeľ Matej Andráš prijal do vydavateľstva Slovenský spisovateľ za podnikového právnika. Tam bol skvelý kolektív ľudí, na ktorých rád spomínam. Musím však povedať, že v zlomových situáciách mi pomáhali i predstavitelia Zväzu spisovateľov, za čo im dodatočne ďakujem. Ku koncu sedemdesiatych rokov som dostal štipendium na napísanie Kolonistov 1. Rozviazal som pracovný pomer s vydavateľstvom a šiel som na tzv. voľnú nohu, kde som napokon zostal až do leta v deväťdesiatom. V tom čase bol už riaditeľom Vojtech Mihálik, nerobil mi pri odchode prekážky, možno mu to prišlo aj vhod, lebo som uvoľnil miesto pre jeho budúcu manželku (predtým ženu Janka Švantnera).

https://www.plav.sk/node/196 20.9.2020