Andrej Stankovič

22. 6. 1940
Prešov
—  12. 7. 2001
Praha (Česko)
Pseudonym:
Nikolaj
Žáner:
poézia, esej, populárne žánre

Životopis autora

Maturoval na strednej škole v Jičíne, s prestávkami študoval rôzne odbory na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, r. 1975 ukončil knihovníctvo. Bol chemickým laborantom v Pardubiciach, drevorubačom, dokumentátorom, bibliografom, nočným strážcom v Národnej galérii a autodielni, čerpadlárom, po podpise Charty 77 spolu s V. Malým a K. Sidonom kuričom v hoteli Meteor v Prahe, štipendistom oxfordského nakladateľstva Claredge Press, po r. 1989 pôsobil ako riaditeľ Knižnice Kancelárie prezidenta na Pražskom hrade, správca súkromnej knižnice V. Havla a redaktor rubriky Umenie a kritika v Lidových novinách. Po časopisecky publikovaných veršoch (Slov. pohľady, Tvář a i.) debutoval knižne básnickou zbierkou Noční zvuk pionýrské trubky (1966). Neskôr nasledovala zbierka Patagonie (1969) a samizdatové knihy veršov Osvobozený Babylon – Slovenský Raj (1979), Variace, Kecybely, Elegie, Nikdycinky (1979 – 85) a i. Po novembri 1989 mu vyšli zbierky To by tak hrálo, aby nepřestalo (1995) a Obskurník (1999). Vo svojej básnickej tvorbe netradične kombinoval české a slov. slová. Poéziou, esejami, filmovými recenziami a publicistikou pravidelne prispieval do mnohých časopisov a zborníkov (Sešity, Podoby, Pohledy, Kritická príloha Revolver Revue, Lidové noviny a i.), prekladal tvorbu C. Milosza a H. P. Lovecrafta.