Anton MAREC po maturite na gymnáziu v Žiline (1971) študoval r. 1974 – 79 slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Krátko pôsobil ako pedagóg na Strednej ekonomickej škole v Žiline, od r. 1979 prešiel viacerými zamestnaniami vo Vysokých Tatrách (horský nosič, chatár, lyžiarsky inštruktor a i.), bol profesionálnym členom Horskej služby. Po niekoľkoročnom publikovaní v časopisoch debutoval novelou Na hrebeni víchrica (1982). Autor zbierky poviedok Stopy túlavej zveri (1985), prózy Za vrcholom vrchol (1986), trojnovely Kroky proti vetru (1989), jej voľného pokračovania Listy nevidiacim, hudba pre nepočujúcich (1991), novely Až ťa odpočítaju (1990) a knihy literatúry faktu Zóna odvahy s podtitulom Rozprávanie o horách a horolezcoch (1989). Deťom sú určené zozbierané a prerozprávané povesti a legendy: Zlato pod Kriváňom (1991), Zakliaty hrad v Tatrách (1994), Jánošík, Jánošík (1994), Hnali sa veky nad hradbami (2000), Kežmarská čierna pani (2001), Tatranské povesti (2002), V dreve zomiera noc (2003) a Spišské povesti (2004). Ďalšie knihy situované do prostredia hôr: V doline dlhých tieňov (1994), Na Solisko hviezdy nepadajú (1995), Len popol vo vetre (2000), próza z exotického prostredia Kruté safari (2000), Dlhé sú tiene okamihov (2002), zbierka poviedok Tatranské siluety (2007). Je autorom rozhlasových hier Posledná šanca (1984), Pilier Fréney (1986) a Povinnosť hovoriť, právo mlčať (1987).
