Edmund HLEBA v r. 1940 – 49 študoval na gymnáziu v Levoči, 1949 – 53 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. R. 1953 – 60 prof. na Jedenásťročnej strednej škole v Námestove, od r. 1960 prednášal na Katedre slov. jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Ako literárny a kultúrny historik sa venoval najmä obdobiu národného obrodenia a jeho predstaviteľom, osobitne na východnom Slovensku. Autor monografickej práce Michal Hlaváček a levočské literárne tradície (1974), publikácií Spišská Kapitula… (1993), Školy na Spiši 1918 – 1938…, Spišské Podhradie… (obe 1994), kníh o dejinách a osobnostiach Bardejova, Prešova, Spišskej Novej Vsi, o levočskom divadle, o lekároch na Spiši a i., výberu z diela S. B. Hroboňa Slovenské iskrice a Listy Sama Bohdana Hroboňa (obe 1991), monografickej práce Samo Bohdan Hroboň – básnik viery a lásky všehrajemnej (1999). Ako editor pripravil na vydanie antológiu poézie levočských študentov z r. 1832 – 39 Svitanie (1978), dokumentárne súbory Ľudovít Hroboň (1979), Michal Miloslav Baculiny (1983) a Ondrej Horislav Lanštjak, zborník Kežmarské lýceum (oba 1984), Kubániho veršovanú drámu Traja sokoli (1985), ďalšie pramene publikoval v sérii Básne a listy Ľudovíta Kubániho (1981), Básne a listy Jána Pavla Tomášeka (1985), Básne a listy Jána Drahotína Ondruša (1986), Básne a listy Samuela Ľuboslava Michaloviča, Básne a listy Ľudovíta Orphanidesa (obe 1987). Autor vysokoškolských skrípt a učebnice Slovenská literatúra 19. storočia (1984). Autobiografické črty zhrnul do knihy Žil a učil som v Námestove (1993), prózy v súbore Maľovaný sen (1994). Ako organizátor pripravil 10 ročníkov Literárnej Levoče.
