Eugen LENGYEL (Lendel, Lengyel-Lalák), pôvodne Eugen Lalák. R. 1904 – 08 študoval na gymnáziu v Skalici. R. 1908 – 13 bol kancelárskym pomocníkom na Okr. súde v Senici, r. 1913 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu v rakúsko-uhorskej armáde, počas prvej svetovej vojny na východnom fronte padol do ruského zajatia, kde neskôr vstúpil do čs. légií a dosiahol hodnosť poručíka, r. 1919 – 39 pôsobil ako úradník politickej správy v Bratislave, po vzniku Slov. štátu r. 1939 – 40 správca prezidentskej kancelárie. Venoval sa tvorbe intímnej a občianskej lyriky, pričom ho predovšetkým inšpirovala vojnová legionárska skúsenosť, ako to dokumentujú básnické zbierky Večná kvíľba (1923), Vo chvíľach súmraku (1928), Umlklé chvíle (1933). Autor poviedkového súbor Mramorová dáma (1921). Básne a krátke prózy publikoval v DAV-e (1927), Novinách zpod Bradla a Slováku (1928 – 29), r. 1934 – 38 redigoval Legionárske hlasy, r. 1937 Slov. dobrovoľníka. Oblasť literatúry faktu rozšíril o publikáciu J. M. Országh (1932) a životopisnú esej o G. A. Gaponovi (Otec Gapon, 1933).
