Ferdinand VOKÁL gymnázium absolvoval v Prešove, 1941 – 45 študoval slovenčinu a latinčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. R. 1945 – 49 stredoškolský prof. na gymnáziu v Prešove, 1949 – 50 v Sabinove, 1950 preradený do výroby v Harmaneckých papierňach, 1951 lektor v Divadle J. Záborského v Prešove, 1951 – 54 stredoškolský prof. na gymnáziu v Humennom, 1954 – 55 v Prešove, 1955 – 56 vedúci kabinetu pre slov. jazyk Krajského pedagogického ústavu pre ďalšie vzdelávanie učiteľov a školských pracovníkov, 1956 – 82 stredoškolský prof. na Strednej ekonomickej škole, 1968 – 69 externý učiteľ na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika, od 1982 na dôchodku, 1989 – 96 prof. na Cirkevnej zdravotníckej škole Bazila Veľkého v Prešove. Kritika ho zaraďuje k básnikom slov. katolíckej moderny. Od 1940 publikoval v Kultúre, Verbume a i. Debutoval zbierkami náboženskej meditatívnej poézie Ozveny a Biela Nemesis (obe 1941). Po 1989 sa znova vrátil k poézii, svoje zbierky vydával prevažne vlastným nákladom. Verše z rokov 1946 – 91 vydal v zbierke Zvony srdca (1991), z rokov 1991 – 93 publikoval v zbierke Skúsenosť (1993), ďalej napísal zbierky s autobiografickými prvkami Kam kráčame? a Na milosť čakám (obe 1994), ďalej Dosebavstúpenie, fejtóny a úvahy zo súčasnosti Na prelome tisícročí (obe 1995), Rozhovory duše (1996), Piesne od Zamaguria, Dúha pokoja, Blízko k hviezdam (všetky 1999). Prekladal z ruštiny a francúzštiny.
