Hana GREGOROVÁ (manžel → Jozef Gregor-Tajovský, dcéra → Dagmar Gregorová-Prášilová) navštevovala základnú školu v Martine, ďalej sa vzdelávala ako samouk; aktívna osvetová pracovníčka, ochotnícka herečka. Po vydaji od r. 1907 nasledovala manžela na jeho pôsobiskách (Nadlak, Prešov, Martin). Po vzniku ČSR r. 1919 – 20 bola redaktorkou Slov. východu, od 1921 žila v Bratislave, od 1940 v Prahe, venujúc sa literárnej tvorbe. Po prvých časopiseckých prózach knižne debutovala zbierkou krátkych próz Ženy (1912). Autorka zbierky noviel Môj svet (1920), Pokorní ľudia (1924), Zo srdca (1930), románov Vlny duše (1933), Čas nezastavíš (1938), rozprávok pre deti Kytka (1922), O Zorke, čo každému svietila (1922), Oddané srdiečka (1926), Rozprávočky z rádia (1931), Pavko v Prahe (1933). Vyšli jej aj cestopisné črty Svet je tak krásny (1935), kniha o osudoch slov. žien Slovenka pri krbe a knihe (1929) a posmrtne Spomienky (1979).
