Ivan STODOLA absolvoval stredoškolské štúdiá v Kežmarku, kde r. 1906 maturoval. R. 1906 – 12 študoval medicínu v Budapešti a v Berlíne. Od 1914 lekár v Liptovskom Mikuláši, počas prvej svetovej vojny lekár na ruskom fronte, 1918 – 34 župný lekár v Liptovskom Mikuláši, 1934 – 38 krajinský zdravotnícky inšpektor Krajinského úradu v Bratislave, 1938 – 39 ministerský radca na Ministerstve zdravotníctva v Prahe, 1939 – 48 pracovník Št. zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave, 1951 – 53 nespravodlivo odsúdený a väznený, až do 1962 perzekvovaný, od 1954 na dôchodku v Piešťanoch. Jedna z kľúčových osobností slov. dramatickej spisby medzivojnového obdobia. Ako kmeňový autor SND v jeho začiatkoch vytvoril základ profesionálnej slov. dramatiky a divadelníctva. Na znepokojujúce spoločenské javy reagoval iróniou a satirou. Autor žartovných scénok Voľby a Daňové pokonávanie (obe 1926), komédie Náš pán minister (1927), drámy Belasý encián (1928), hry Bačova žena (1928), podľa ktorej bol nakrútený film Varúj...! (1946), komédie Čaj u pána senátora (1929), hry Jožko Púčik a jeho kariéra (1931), drámy Kráľ Svätopluk (1931) - stala sa podkladom pre rovnomennú Suchoňovu operu, Marína Havranová (1942); hray Posledná symfónia (1930) - vyšla knižne až r. 1957; komédií Cigánča (1933), Bankinghouse Khuvich and Comp. (1936), Veľkomožní páni (1938), Keď jubilant plače (1941), Mravci a svrčkovia (1943), Komédia (1944). Hru Básnik a smrť (1946) neskôr prepracoval a uviedol pod názvom Zahučali hory (1974). V povojnovom období pokračoval v dramatickej tvorbe spoločenskými hrami Kde bolo, tam bolo (1947) a historickými hrami Ján Pankrác (1948), Jej prvý ples (1957), Pre sto toliarov (1958); deťom adresoval hru V zázračnej ríši (1954). Súborné 3-zv. vydanie väčšiny jeho dramatickej tvorby vyšlo pod názvom Divadelné hry (1956 – 58) a v edícii Súborné dramatické dielo 1 – 2 (2005). Autor memoárov a autobiografických prác Bolo, ako bolo (1965), Náš strýko Aurel (1968), Smutné časy, smutný dom (1969), Z každého rožka troška (1972), V šľapajach Hippokrata (1977), menších knižných publikácií Z našej minulosti (1933) a Štvrťstoročné Železnô (1947). Pracoval v oblasti sociálneho lekárstva a zdravotníckej osvety, vydal veľa popularizačných odborných prác: Či sa dajú suchoty liečiť? (1924), Aké musí byť Slovensko? (1925), Gazda Ondrej (1930), Zdravotnícka čítanka (1930 – 33), Zdravotné predpisy na Slovensku (1937). Bol redaktorom časopisu Boj o zdravie a týždenníka Republikán, zostavovateľom Zdravotníckych kalendárov a Zdravotníckych čítaniek.
