Študoval na obchodnej škole v Skalici, r. 1959 maturoval na strednej škole pre pracujúcich v Bratislave. R. 1936 – 46 úradník Okresnej nemocenskej poisťovne v Senici a 1945 – 51 v Bratislave, kde bol pracovníkom aparátu Slov. odborovej rady, 1954 – 70 pôsobil ako redaktor v odborárskom denníku Práca, 1970 – 72 tlačový tajomník vlády bývalej Slov. socialistickej republiky, od 1972 dramaturg a scenárista bratislavského štúdia Čs. televízie. Publikačne činný od 50. rokov ako socialisticky angažovaný autor. Sprvu písal krátke prózy a poviedky, neskôr i romány a literárno-dramatické útvary prevažne z vidieckeho prostredia. Jeho novinové a časopisecké poviedkové prvotiny zväčša s tematikou súčasného života poznačil publicisticky štýl. Autor zbierky poviedok Zrnká vo vetre (1961), románov Na úvrati (1962), V znamení panny (1973; podľa knihy bol spracovaný film Kto odchádza v daždi, 1975), Jedenáste prikázanie (1975; podľa knihy vznikol päťdielny televízny seriál Jedenáste prikázanie, 1978) a nadväzujúceho posmrtne vydaného románového pokračovania Do nízkej hory hromy nebijú (1979) a posmrtne vydanej psychologickej novely zo súčasnosti Krvavé klinčeky (1983). Z literárno-dramatických žánrov sa prezentoval rozhlasovou hrou Hrmenie pred búrkou (1962), spoluautor filmového scenára Ďaleko je do neba (1974), pri tvorbe televíznych scenárov vychádzal najmä z vlastných prozaických predlôh (Miesto v dome 1 – 6, 1974 – 76; Prvá nadovšetky; Z druhého sledu, oba 1976).
