Ján Martiš po maturite na Priemyselnej strojníckej škole v Dubnici nad Váhom (1955) študoval v rokoch 1967 – 1970 popri zamestnaní slovenčinu a dejepis na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Pracoval ako strojný konštruktér v Dubnici nad Váhom, od roku 1956 učiteľ na učňovskej škole v Púchove, 1970 – 1973 na základnej škole v Mojtíne, kde bol v rokoch 1976 – 1977 predsedom Miestneho národného výboru, 1980 korektorom Pravdy v Tlačiarenských závodoch v Žiline, 1981 – 1982 redaktorom Nedeľnej Pravdy v Bratislave, od 1983 žil ako invalidný dôchodca v Púchove, prechodne aj v Bratislave a v Prahe. Do literatúry vstúpil článkami, fejtónmi a veršami, publikovanými v dennej tlači. Napísal historické romány Cisársky večný vojak (1970) a V službách štyroch cisárov (1977), ktoré vyšli i v českom preklade. Svoje zážitky a skúsenosti z ciest po Rakúsku, Švajčiarsku a Taliansku zobrazil v beletristickom cestopise Jubileum v znamení ryby (1986). Autor mnohých recenzií, článkov, úvah o literatúre a výtvarnom umení, životopisných medailónov a rozhlasových hier.
