Študoval na gymnáziu v Košiciach (maturoval r. 1934), potom slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1934 – 38 na Jagelovskej univerzite v Krakove a na Sorbonne v Paríži. R. 1938 – 41 stredoškolský prof. v Bratislave a v Trnave, 1940 – 42 dramaturg činohry SND a zároveň redigoval časopis Rozvoj a 1943 – 44 Kultúru, 1945 – 48 bol dramaturg Slov. filmu, 1948 – 54 stredoškolský pedagóg na gymnáziu, 1954 – 58 vedúci pracovník Výskumného ústavu pedagogického, kde r. 1955 založil a redigoval časopis Slov. jazyk a literatúra v škole, 1958 – 61 znova prof. na stredných školách v Bratislave, od 1961 vysokoškolský učiteľ na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, od 1979 žil na dôchodku v Bratislave. Od polovice 30. rokov bol stálym spolupracovníkom novín a časopisov Slovák, Slov. politika, Postup a Kultúra. Ako literárny historik sa predstavil monografickými prácami Literárne dielo Tichomíra Milkina a Básnický profil Andreja Žarnova (obe 1941). Zozbieral a autorsky spracoval štyri knihy slov. ľudových rozprávok V začarovanej krajine, O kráľovi, ktorému sa jedno oko smialo, druhé plakalo (obe 1943), O zlatom vtáčikovi (1945) a Fuk do diery (1946). Po 1945 sa prezentoval odbornými štúdiami a článkami o autoroch a dielach francúzskej a poľskej klasickej i modernej literatúry, odbornými prácami z teórie vyučovania literatúry a bohatou prekladateľskou tvorbou prozaických a dramatických diel z francúzštiny a poľštiny (H. de Balzac, J. Verne, H. Sienkiewicz a i.). Napísal román pre mládež Vzrušenie (1969). Autor vysokoškolských učebníc Rozprávka, povesť, poviedka v literatúre pre mládež (1971), Epické žánre v literatúre pre mládež (1972), Osobnosti a diela vo svetovom realistickom románe (1975); odbornej publikácie K problémom činohry Národného divadla v období Slovenského štátu 1941 – 1945 (1992); memoárov Moje polstoročie (1995).
