Ján SOLOVIČ študoval na gymnáziu vo Zvolene, kde maturoval r. 1953, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave dokončil štúdium dramaturgie r. 1958. R. 1957 – 63 dramaturg, 1963 – 71 umelecký šéf Čs. rozhlasu na Slovensku, 1971 – 83 vedúci tajomník a 1984 – 89 aj predseda Zväzu slov. spisovateľov, od 1978 zároveň doc. televíznej a filmovej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení, žije na dôchodku v Bratislave. R. 1953 debutoval rozhlasovou hrou o Mikulášovi Koperníkovi Torunský génius, divadelnú hru s názvom Posledná hrmavica napísal r. 1955 ako vysokoškolák. Popri divadelných hrách písal rozhlasové hry a od r. 1962 aj televízne hry. Autor divadelných hier Nepokojná mladosť (1957), Súhvezdie Draka (1958), veselohry U nás taká obyčaj (1960), tragikomédie Žobrácke dobrodružtvo (1970), veselohier Strašne ošemetná situácia (1968), Veža nádeje... (1972) a Kráľovná noci v kamennom mori (1983), hier Pozor na anjelov (1978), Právo na omyl (1981), Meridian Express (1985) a Príliš odvážny projekt (1987). Z rozhlasových hier boli uvádzané Prešporská predohra (1957), Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami (obe 1966), Rekomando (1968) a i.; z televíznych hier Kar na konci roku (1963), Kde leží naša bieda (1965), Zhasnuté slnko (1967), Traja z deviateho poschodia (1969), Meridián (1974), Strieborný jaguár (1975), Zlatý dážď (1976; posledné tri vyši súborne pod názvom Občianska trilógia, 1978), Zvon bez veže (1984), Peter a Pavel (1985) a i. Pre televíziu upravoval aj rozhlasové hry, autor scenára televízneho seriálu Straty a nálezy 1 –5 (1975); výbery z jeho úspešných divadelných hier a televíznych dramatizácií vyši pod názvami Z javiska (1981), Z obrazovky (1984) a Z minulosti (1986). R. 1963 vydal pre deti rozprávkovú knižu Výlet nad oblaky, 1964 zostavil pre deti zborník krátkych scénických útvarov z pôvodnej a prekladovej tvorby Zradná čapica. Autor publicistickej práce o minulosti i perspektíve rozhlasovej tvorby na Slovensku Tu Bratislava (1976). Napísal drámu Krvavý trón (2002), komédiu Maharadža z Royalu (2006), autobiograficky šylizovanú knihou Moje radosti (2007).
