Jozef MARUŠIAK po absolvovaní gymnázia v Liptovskom Mikuláši (1952) vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1952 – 1957). Po štúdiách pôsobil ako asistent na domovskej Katedre slovenského jazyka a literatúry (1957 – 1958), potom ako redaktor vo Vydavateľstve Tatran (1958 – 1961) a Slovenský spisovateľ (1961 – 1963). V r. 1964 – 1966 bol vedeckým ašpirantom Ústavu slovenskej literatúry SAV, od r. 1967 redaktorom, neskôr zástupcom šéfredaktora Revue svetovej literatúry. Od r. 1971 pracoval ako redaktor a korektor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ až do odchodu do dôchodku v r. 1992. Prekladal z ruštiny, ukrajinčiny a poľštiny. Od r. 1959 prekladal poviedky, novely a romány z ruštiny (V. Bogomolov, P. Nilin, A. Grin, A. Jugov, V. Kaverin, V. Katajev a i.), po r. 1961 sa viac orientoval na preklady z poľštiny. Z nej prekladal beletriu (J. Broszkiewicz, S. Kowalevski, W. Myśliwski, Z. Kosidowski, J. Parandowski, E. Redliński a i.) i odbornú literatúru z oblasti filozofie, estetiky a dejín literatúry. Ako spolupracovník Revue svetovej literatúry publikoval aj viaceré teoretické práce o preklade, roku 2009 vydal Poľsko-slovenský ilustrovaný dvojjazyčný slovník, ktorý obsahuje vyše šesťtisíc poľských slov a fráz. Jeho preklady boli ocenené viacerými prestížnymi cenami: Cena Jána Hollého (1989, 2001, 2007, 2010), Cena Mateja Bela (1991) a i. Roku 2011 mu bola udelená Cena ministra kultúry Poľskej republiky za popularizáciu poľskej literatúry na Slovensku a prekladateľskú činnosť.
