Ladislav SZIKLAY v r. 1922 – 30 študoval na gymnáziu v Košiciach, 1930 – 34 maďarský a francúzsky jazyk na univerzite v Budapešti. R. 1934 – 41 prof. na gymnáziu v Nyíregyháze, 1938 – 41 zároveň prednášal na univerzite v Debrecíne, 1941 – 44 prof. v Košiciach, 1945 – 48 pracovník Ministerstva školstva, 1949 – 55 prof. slov. literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti, 1955 – 69 v Segedíne, kde založil Katedru slov. jazyka a literatúry, súčasne od 1956 vedecký pracovník Literárnohistorického ústavu Maďarskej akadémie vied. Zakladateľ literárnej slovakistiky v Maďarsku, skúmal maďarsko-slov. vzťahy, napísal komparatistické štúdie o slov. spisovateľoch a kultúrnych dejateľoch (J. Kollár, J. Chalupka, Š. Launer, J. Kráľ, A. Sládkovič, L. Novomeský, V. Beniak a i.). Venoval sa ohlasom poézie E. Adyho na Slovensku, najmä u P. O. Hviezdoslava. Autor monografií Hviezdoslav (1941) a Az ifjú Hviezdoslav (1965), diela A szlovák irodalom (1942), učebníc Dejiny slovenskej literatúry 1 (1954), 1 – 2 (1963), A szlovak irodalom tortenete (1962), diela Aufklarung und Nationen im Osten Europas (1983) a rôznych štúdií (o začiatkoch slov. národného obrodenia a romantizme, o Pešť-Budíne ako centre slov. kultúrnych a literárnych snáh). Príležitostne sa venoval aj básnickej tvorbe a publicistike (písal po maďarsky), posmrtne vyšla jeho autobiograficky štylizovaná spomienková práca na košické pôsobenie Egy kassai polgár emlékei (2003).
