Ľuboš SVETOŇ, otec → Emil Svetoň. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v redakciách viacerých bratislavských novín a časopisov, zástupca šéfredaktora Národnej osvety, od r. 1988 pracovník Ministerstva kultúry Slov. republiky. Kratšie prózy publikoval v periodikách Literika, Ľud, Nedeľná Pravda, Nové slovo a v rozhlase, knižne debutoval zbierkou humorne a sci-fi ladených poviedok Utekáš – neunikneš (1994). Autor knihy Labyrint zo spálenísk (2000), zbierky poviedok História obce Ngowa Wgowo (2003), román Balans pána S. (2003), autobiografického románu ... a predsa uhorský kráľ žije! (2005, s E. Svetoňom). Popri prozaickej tvorbe sa intenzívne venuje recenzistike a literárnej kritike, predovšetkým na stránkach Literárneho týždenníka a Slov. pohľadov, komentuje najmä vývoj súčasnej slov. prózy, ako publicista inklinuje k reportáži.
