Lucia Duero (1988) sa narodila v Banskej Bystrici. Vyštudovala Tvorivé písanie a publicistiku na Literárnej akadémii Josefa Škvoreckého v Prahe a na Univerzite v Jyväskylä vo Fínsku. Momentálne študuje rodové štúdiá na Univerzite v Linköpingu vo Švédsku.
Do slovenčiny preložila Alejandru Pizarnik (Dianin strom, F.A.C.E), Amparo Dávilu (Roztrhaný čas a iné poviedky, F.A.C.E.), Arquelesa Velu (Slečna Atakďalej, F.A.C.E.), Anne Carson (Krása manžela, Krátke rozhovory, Vlna), Aimého Césaira (Rozprava o kolonializme, KPTL), J. E. Pacheca (Bitky na púšti, Brak), Josefinu Vicens (Prázdna kniha, Brak), ai. Do španielčiny preložila Ivana Štrpku (Matengan el pánico, Argonáutica), Michala Habaja (Nostalgia o invierno en Bratislava, Argonáutica), Katarínu Kucbelovú (Una pequeña gran ciudad, Olifante) a Máriu Ferenčuhovú (Tierra negra, Vaso Roto). V roku 2018 zorganizovala v spolupráci s Literárnym klubom sériu podujatí v Mexico City a v Monterrey, na ktorých sa zúčastnili slovenskí básnici I. Štrpka, M. Habaj a K. Kucbelová. Jej texty a preklady sa objavili v rôznych periodikách na Slovensku, v Čechách, v USA a v Mexiku. Je autorkou poetického románu El problema principal pôvodne napísaného v španielčine (Amargord). V roku 2017 dostala cenu za preklad “II Premio Marcelo Reyes a la Traducción”. Od roku 2012 žije v Mexico City.
