Ľudovít Petrovský

1. 5. 1919
Modra
—  30. 7. 1996
Bratislava

Životopis autora

V r. 1935 – 39 študoval na učiteľskom ústave v Modre, r. 1945  – 47 na Vysokej škole politickej v Prahe (nedokončil). Do r. 1950 učil na ľudovej a hospodárskej škole v Modre a na št. meštianskej škole v Sučanoch, r. 1950 – 52 bol redaktorom Matičného čítania, r. 1952 – 58 hlavným redaktorom Turčianskeho roľníka, lektorom Armádneho divadla a tajomníkom stredoslov. odbočky Zväzu slov. spisovateľov v Martine, r. 1958 – 63 hlavným redaktorom Našej práce, r. 1963 – 68 Malého repertoáru, r. 1968 – 71 šéfredaktorom mesačníka Populár, r. 1972 – 82 týždenníka Expres, od r. 1982 žil na  dôchodku v Bratislave. Krátke prózy začal publikovať počas stredoškolských štúdií. Debutoval románom Žobrácka rezidencia (1949), potom nasledovala kniha noviel Smäd vo vinici (1962), romány Góóól (1966), Cesta do starej citadely (1969), zbierka próz Zelené motívy (1964), romány Prekročím rieku poznania (1972), Cesta viny (1977), román pre mládež Súdny deň (1972); napísal hry Tri vinobrania (1953), Ruleta (1966), Hľadá sa… (1975), Tri dni nádeje (1976). V rkp. zanechal knihu spomienkových próz Ako som ich poznal, predstavujúcu profily viacerých slov. spisovateľov, výtvarníkov a hudobníkov. Autor bábkových hier (Dohviezdny večer, Lomidrevo, O medveďoch a ľuďoch, O spravodlivom človeku), publikácie Janko Hraško a iné scénky (1956) a televíznej hry Naša stará mama (1974).