Mikuláš ŠPRINC po maturite na gymnáziu v Levoči študoval r. 1934 – 39 teológiu v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule, r. 1953 dosiahol licenciát (Magister artium) na Western Reserve University v Clevelande. R. 1939 – 42 bol kaplánom v Spišskej Novej Vsi, 1942 – 44 riaditeľom Slov. katolíckej akadémie, od 1943 redaktorom časopisu Kultúra, 1944 generálnym tajomníkom Ústredia charity. Začiatkom leta 1945 odišiel do emigrácie, kde najskôr pôsobil ako pápežský delegát III. vatikánskej misie pre slov. utečencov v Rakúsku a v Nemecku, od februára do júna 1946 sociálny pracovník vo vatikánskom Centrálnom úrade pre obete vojny, v lete 1946 emigroval do USA, bol učiteľom moderných jazykov na vyššej škole slov. benediktínov v Clevelande, od r. 1957 prof. moderných jazykov a filozofie umenia na Borromeo Se mi nary of Ohio. Debutoval knihou reflexívnych sonetov Ozveny v samotách (1939), pamiatke spolužiaka venoval politický nekrológ Tak umieral básnik Paľo Oliva (1942, s J. Silanom). Prvú exilovú zbierku básní Putovné piesne (1950) vydal spolu s K. Strmeňom a postupne k nej pribudli knihy veršov Na Floride sám, Tvárou proti slnku (obe 1953), Z poludnia a polnoci (1960), Mladosť orla (1962), Oči moje pútnice (1965). Zbierky sú charakteristické adoráciou Boha a oslavou prírody, rezonujú v nich aj vlastenecké a politické motívy. Druhé tvorivé obdobie odráža skúsenosti a pobyt v exilových podmienkach (zbierky Andante, 1967; Bratislavský park, 1968; Piesne z Palidora; Odkaz, obe 1970; Koralový ostrov, 1973; Sonety o kráse, 1976; Tiché vody, 1977; Z odviatych dní, 1979; Nezhasínajte hviezdy, 1980; Z diaľky, 1982; Jazero Orióna; Oleandre, obe 1983). Autorovi ide o poetickú interpretáciu i syntézu tradičných duchovných a mravných hodnôt, pričom z jeho veršov vyžaruje ľudská tolerancia, zmysel pre krásu a duševná harmónia. Súčasne s písaním veršov sa venoval prekladateľskej činnosti (R. M. Rilke, P. Lippert, G. Papini a i.) a sporadicky prozaickej tvorbe. Svoje zažitky z putovania povojnovou Europou vydal v knihe K slobodným pobrežiam (1949), do oblasti prózy patria aj jeho ďalšie práce (Matka krásneho milovania, 1954; Cesty a osudy, 1957). Literarno-biografický rozmer obsahujú publikácie Sväty Andrej-Svorad (1952) a Paul Verlaine (1953), pripravil zborník Pozdrav Andrejovi Žarnovovi (1963). Mimoriadne bohatá je jeho publicistická, redakčná, organizátorská a pedagogická práca. R. 1954 založil a vyše 30 rokov redigoval štvrťročník Most, ktorý bol najreprezentantnejším exilovým kultúrnym periodikom. Stál pri zrode Spolku slov. spisovateľov a umelcov v zahraničí (1956), spoluzakladal a redigoval knižné edície Slov. ústavu v Clevelande.
