Obč. m. Ján Smetanay, od r. 1944 Ján Smetana. R. 1877 – 83 študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Levoči, 1883 – 85 v seminári v Jágri, 1885 – 86 medicínu na univerzite vo Viedni, 1886 – 87 filozofiu a slavistiku na univerzite v Budapešti, 1887 – 88 vojenský dobrovoľník v Prahe, kde potom 1888 – 96 pokračoval v štúdiách na filozofickej fakulte. R. 1897 – 1902 pracovník Zemského archívu v Prahe, 1902 – 03 tajomník Spolku sv. Vojtecha v Trnave, 1904 – 19 účtovník filiálky Tatra banky, 1919 – 37 správca župného, resp. okr. archívu, súčasne prof. na obchodnej akadémii a knihovník Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne, kde žil od r. 1937 na dôchodku. Venoval sa publicistike, próze, poézii, dráme, rovnako aj literárnokritickej a prekladateľskej činnosti. Knižne debutoval publicistickými brožúrami Skaza ľudu slovenského, Jednota (obe 1895) a Slovensko (1896). Autor poviedok a noviel Za letného večera (1902) a Mátoha (1919), vyber z nich priniesla zbierka Z dôb našich otcov (1919) a najmä Zobrané práce Ondreja Kalinu 1 – 2 (1922). Vydal autobiografiu Medzi dvoma vekmi (1950), hry Sen Jaroslavov (1914), Převrat (v češtine). V češtine publikoval aj svoje najrozsiahlejšie dielo – epos Zpěv o utrpení Bohuslavice (1929). V literárnej kritike sa zameral na hodnotenie epiky Pavla Orzságha Hviezdoslava a jeho shakespearovských prekladov, sám prekladal základné diela z anglickej (W. Shakespeare, O. Goldsmith, Ch. Dickens) a antickej literatúry (Homér, Músaios).
