Pavol BRANKO sa narodil 27. apríla 1921. V roku 1932 – 40 absolvoval gymnázium v Bratislave, kde potom študoval strojárstvo na Slov. vysokej škole technickej (2 semestre). Po prechodných zamestnaniach r. 1942 – 45 politický väzeň, 1945 – 56 bol prekladateľom v slobodnom povolaní a vo vydavateľstve Pravda, 1957 – 69 redaktor časopisu Film a divadlo, od 1970 filmový historik v Slov. filmovom ústave v Bratislave. Nestor filmovej kritiky, publicista, historik a novinár. Po r. 1945 sa sústavne venoval prekladateľskej činnosti, z angličtiny preložil hlavne diela J. Londona (Bielý Tesák, Volanie divočiny, Elam Ohnivák, Morský vlk a i.), z ruštiny prózy L. Leonova, A. S. Serafimoviča, A. N. Tolstého, M. Gorkého a i. K viacerým prekladom napísal štúdie a doslovy, venoval sa aj teoretickým otázkam a kritike prekladu. Je autorom viacerých esejí o slovenčine, v roku 2015 vo veku 94 rokov mu vyšla kniha esejí Úskalia a slasti jazyka.
