Po absolvovaní učiteľskej akadémie v Banskej Bystrici a v Lučenci (1942 – 1946) a po krátkom učiteľskom pôsobení v Jelšovci a v Suchom Brezove študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (1948 – 1952). Už pred skončením štúdia sa stal v r. 1951 asistentom u profesora A. Mráza a špecializoval sa na výskum slovenského literárneho realizmu. V r. 1955 prešiel na Filozofickú fakultu Vysokej školy pedagogickej v Prešove, kde pôsobil ako odborný asistent. Po jej premene na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika (1959) sa habilitoval na docenta a stal sa prvým dekanom filozofickej fakulty. V r. 1980 bol vymenovaný za profesora. Od r. 1969 bol vedúcim katedry slovenského jazyka a literatúry. V r. 1967 – 1968 viedol lektorát slovenčiny na univerzite v Budapešti. Jeho všestranná pedagogická, vedecká a organizačná činnosť sa spája práve s rozvojom prešovskej fakulty. Na dôchodku žil v Prešove. Zomrel vo veku 86 rokov.
