Narácia Petra Krištúfka nezaprie autorovo filmárske vzdelanie. Dynamické rozprávanie v jeho prózach sa podobá tempu striedaniu krátkych sekvencií v dramatickom či akčnom filme. Každá epizóda je pútavá, v najlepšom zmysle slova pôsobivo „vykonštruovaná“. Krištúfek čitateľa zaujme aj dôrazom na vizuálnu a akustickú stránku diania. Venuje sa opisom prostredia, postáv, pohybov, zvukov. Príbehy jeho poviedok smerujú k iracionálnym a absurdným vyústeniam. Krištúfek nenápadným údalostiam a výsekom každodenného života prikladá hlbší zmysel, ozvláštňuje ich tajomstvom. Hlavnými postavami próz sú čudáci a blázni, individuá s nevšednými zvykmi, záľubami a obavami. Konštruujú si svoje vlastné reality, aby v nich mohli v samote a izolácii smutne živoriť. Tieto figúrky vyznávajú iné hodnoty ako obyčajní ľudia, a práve preto si svoje outsiderstvo neuvedomujú. Ich kontakt s okolitým svetom je skôr či neskôr fatálne predurčený na vzájomné nepochopenie, prípadne vyúsťuje až do morbídnej konfrontácie. Tematicky sú Krištúfkove texty pestré, príbehy sa odohrávajú v atraktívne vykreslenom prostredí, napríklad vo svete médií, reklamy či umenia. Krištúfek čitateľovi predkladá len jeden z možných variantov skutočnosti, založený na zhode okolností a náhode. Jeho interpretácia sveta vzniká nastavením krivého zrkadla a zaostrením mikroskopu na inak nepostrehnuteľný detail. K čitateľskej pútavosti Krištúfkovych próz prispieva na jednej strane čierny humor, na druhej strane zakomponovanie odborných poznatkov, napríklad z psychológie a medicíny, do rozprávania.
Pavol Rankov
