Po časopiseckých začiatkoch – od začiatku 60. rokov 20. storočia prispieval rôznymi krátkymi útvarmi do humoristických časopisov – knižne debutoval zbierkou aforizmov a epigramov Malé, ale naše (1962), v ktorej reagoval na rozličné negatívne spoločenské javy, malomestské prežitky a morálne poklesky. V podobnom duchu, avšak kompozične premyslenejšie a invenčnejšie, napísal súbor krátkych satirických útvarov Úryvky zo životopisu (1964) s podtitulom Malý kabaret celkom ako živý, v ktorých si už počínal smelšie a umelecky úspešnejšie. V čase tzv. normalizácie patril ku kmeňovým autorom humoristicko-satirického časopisu Roháč, atakujúc negatíva spoločenského i súkromného života v rámci povolených medzí. Podobný charakter má aj jeho nasledujúca málo adresná a skôr „pozitívne kritická“ zbierkou bájok, epigramov a aforizmov Koncert pre hrebeň (1983), vydaná po takmer dvadsaťročnej pauze, ako aj satirické prózy Tak som si pomyslel... (1985) a bájky Zoo-logická záhrada (1988). Otvorenejšie si počínal v zbierkach epigramov vydaných v 90. rokoch 20. storočia Veď nespím, sused (1995) a Dole hlavou (2002), v ktorých opäť s nadhľadom hodnotí svet okolo seba, možňujúc „odsmiať“ si z duše každodennú zlosť. Je autorom a spoluautorom viacerých literárno-dramatických pásiem pre divadlo (Čakáte na niekoho?, My fair Jánošík), televíziu i rozhlas. S týmito médiami spolupracoval aj pri príprave rozličných zábavných programov. Napísal množstvo piesňových textov. Prekladal z nemčiny (E. Kishon, P. Lendvai).
