Peter Pišťanek photo 3

Peter Pišťanek

28. 4. 1960
Devínska Nová Ves
—  22. 3. 2015
Bratislava
Žáner:
próza, publicistika, iné

Komplexná charakteristika

Peter Pišťanek začal časopisecky publikovať koncom osemdesiatych rokoch minulého storočia. Približne od tohto obdobia sa datuje aj jeho spolupráca s ďalším slovenským prozaikom Dušanom Taragelom. Spoločné poviedky oboch autorov vychádzali najskôr časopisecky, v roku 1999 boli vydané knižne pod názvom Sekerou & nožom.

Petrovi Pišťankovi sa po roku 1989 ako prvému autorovi podarilo ponúknuť nový typ literatúry založenej na originálnom kombinovaní „tradičných“ a periférnych žánrov. V roku 1991 vyšiel autorov knižný debut Rivers of Babylon, označovaný aj ako „najbúrlivejšie prijatý“ (V. Gális), „excentrický“ (J. Cviková), román, ktorý „prispel k preskupeniu hodnotových kritérií“ (V. Gális), ale aj román „hodnotovo úpadkový“ (S. Chrobáková). Rivers of Babylon je príbehom prostého dedinského mládenca Rácza, ktorý sa po príchode do veľkomesta zamestná ako kurič v hoteli Ambassador. Zhodou prekvapivých a častokrát až absurdných okolností sa z Rácza závratnou rýchlosťou stáva riaditeľ celého hotela. Peter Pišťanek v diele inovatívne využil žáner rozprávky, ktorý paroduje, modifikuje a prispôsobuje potrebám svojho textu. Rázcov príbeh je nastavením pomyselného zrkadla pokrivenej porevolučnej realite. Panoptikum kurióznych postáv zahŕňajúce pouličných kšeftárov, vekslákov, pochybných podnikateľov, striptízové tanečnice a ľudí venujúcich sa pornopriemyslu charakterizuje jednoduché uvažovanie na osi sexuálne uspokojenie – peniaze – moc. Nielen absencia akýchkoľvek morálnych zásad hlavných postáv, ale aj početné scény hraničiace s pornografiou (M. Kasadra označuje sexualitu v Pišťankových dielach ako „vulgárnu a špinavú“) zapríčinili rozporuplné prijatie prvého dielu trilógie. Funkciu týchto scén v diele autor komentoval slovami: „Ľudí prirodzene lákajú silné dráždidlá, a tak sa usilujem im ich ponúknuť, aby ma chceli, aby si ma kúpili. (...) V mojich textoch slúži perverzita (nielen sexuálna) ako korenie, ako isté lákadlo, ktoré má za cieľ zaujať čitateľa, ktorý by si normálne knihu tuzemského autora nikdy nekúpil. Na druhej strane tým chcem podať aj istú výpoveď o perverzných časoch, v ktorých žijeme.“ Ráczov príbeh sa stal námetom celovečerného filmu Rivers of Babylon (1998, réžia Vladimír Balco).

Po čitateľskom úspechu prvej knihy, ktorá bola preložená do viacerých svetových jazykov, vychádza v roku 1994 jej druhé pokračovanie pod názvom Rivers of Babylon 2 alebo Drevená dedina a v roku 1999 Rivers of Babylon 3 s podtitulom Fredyho koniec. Obe diela nadväzujú na Ráczov príbeh, postava Rácza sa však v texte vyskytuje už len okrajovo. Do centra pozornosti sa dostávajú mužské postavy z prvého dielu, Fredy Špáršvajn a Video-Urban. Štandardný pišťankovský rukopis, pre ktorý je povedané autorovými slovami typická  „lapidárna skratka“, zostáva v oboch dieloch zachovaný. Ironické alúzie na slovenskú realitu (ale aj mentalitu) posúvajú všetky Pišťankove diela do pozície spoločenských románov. Nadužívanie niektorých motívov a rozpad dejovej línie na veľké množstvo okrajových príbehov však v konečnom dôsledku oslabilo čitateľský zážitok aj literárnu hodnotu oboch pokračovaní.

V roku 1993, dva roky po vydaní debutu, vychádza Pišťankovi zbierka noviel Mladý Dônč, pozostávajúca z troch textov: Debutant, Mladý DônčMuzika. Viaceré z postáv vystupujúcich v zbierke sa neskôr objavujú aj v ďalších Pišťankových dielach. Novela Mladý Dônč ironicky nadväzuje na témy a postupy slovenskej realistickej prózy a paroduje ich. Írečitá slovenčina postáv z dediny kontrastuje s ich hodnotovým rebríčkom založeným na sexuálnom (Ľudevít) alebo alkoholickom uspokojení (zvyšok rodiny). V centre pozornosti sa ocitá rodina Dônčovcov, ktorú možno vnímať aj ako variáciu Timraviných Ťapákovcov, pozostávajúca z otca alkoholika, neustále tehotnej matky a synov s rôznym telesným a duševným postihnutím. Život rodiny plynie apaticky a v jednotvárnom kolobehu hádok, bitiek, opájania sa alkoholom a následného vytriezvenia. Jedinú nádej na vyšší zárobok – a preto aj prísun alkoholu – pre rodinu predstavuje Ľudevít, ktorý odchádza pracovať ako robotník do fabriky na sklo. Po sérii bizarných príhod z prostredia sklárne a vysneného Mesta sa Dônč vracia naspäť do dediny. V závere diela sa vydáva do sveta hľadať svojho deda, ktorý bol v rodine symbolom poriadku a slušného života.

Muzika zobrazuje život Martina Junca, uväzneného v nešťastnom manželstve s tehotnou ženou Marfou. V snahe vymaniť sa z rutiny a šedivej reality socializmu si Junec kúpi saxofón. Posmelený prvými úspechmi podá výpoveď v zamestnaní a spolu s harmonikárom Hruškovičom si založia hudobnú skupinu. Opis zakladania skupiny, ale aj jej celého fungovania je popretkávaný politickými reáliami sedemdesiatych rokov 20. storočia. Tragikomiku systému a jeho vzťahu ku kultúre, resp. slobodnej tvorbe vo všeobecnosti odhaľujú početné scény, počnúc hudobnou previerkou, veľkolepou oslavou Víťazného februára, končiac „pracovnou cestou“ skupiny do zahraničia. Na základe novely vznikol v roku 2007 rovnomenný film (réžia Juraj Nvota).

Veronika Svoradová