Rudolf Tibenský po absolvovaní Vyššej hospodárskej školy družstevnej v Bratislave (1939 – 1940) a obchodnej akadémie v Trenčíne (1943 – 1944) študoval na Vysokej obchodnej škole (1944 – 1948) a napokon štúdiá ukončil na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (1968 – 69). R. 1937 – 39 pracoval ako redaktor v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, 1940 – 1945 redaktor vo vydavateľstve „Andrej“, 1946 – 1947 vedúci tlačového oddelenia na Povereníctve pôdohospodárstva v Bratislave, v období totality vo vyšetrovacej väzbe a v koncentračných táboroch v oblasti Jáchymova (1950 – 1953). Po prepustení z väzenia v rokoch 1953 – 1965 pracoval ako robotník, dispečer a zásobovač v Bratislave, 1966 – 1968 redaktor vo Vydavateľstve technickej literatúry, 1968 – 1969 generálny tajomník Svetovej organizácie stenografov, 1969 – 1970 redaktor denníka Ľud, 1970 – 1972 referent obchodného oddelenia INCHEBA, 1972 – 1976 výskumný pracovník v Šudijnom projekčnom a typizačnom ústave, 1976 – 1979 expert na Ministerstve poľnohospodárstva. Cestopisy, novely, krátke prózy a publicistické príspevky z oblasti ekonómie, biografistiky a histórie uverejňoval v novinách a časopisoch (Plameň Slov. študent, Slovák, neskôr Slovenka, Kultúrny život a i.), životopisné a literárne pásma v rozhlase, pre ktorý prekladal a upravoval hry z ruštiny, angličtiny a nemčiny. Debutoval knihou spomienok na detstvo a chlapčenské roky Čerešne rastú do neba (1965), napísal monografiu o stenografovi V. Krivošovi V palácoch a vo vyhnanstvách, vysádzanú v roku 1972, ktorú cenzúra zakázala a vyšla až v roku 1991, vydal denníkové záznamy z väzenia Jáchymovské peklo (1991). Viaceré jeho prozaické a dramatické práce, rozhlasové texty a preklady ostali v rkp. Pamiatke V. Krivoša venoval aj publikáciu Kandidát diplomacie (2006).
