Štefan Králik photo 1

Štefan Králik

8. 4. 1909
Závodie (Žilina)
—  30. 1. 1983
Bratislava
Žáner:
dráma, literatúra faktu

Životopis autora

R. 1919 – 27 študoval na gymnáziu v Nitre, 1927 – 33 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. R. 1933 – 35 bol asistentom na Klinike neurologicko-psychiatrickej Fakultnej nemocnice v Bratislave, 1935 – 37 pôsobil ako súkromný praktický lekár vo Važci a v Kojetíne (Česko), 1937 – 40 obvodný lekár v Detve, 1940 – 45 lekár Robotníckej sociálnej poisťovne vo Zvolene, od r. 1945 lekár v Bratislave, 1952 pre nemoc penzionovaný. Významný predstaviteľ modernej slov. dramatickej spisby.  Napísal 17 hier, ktoré po inscenovaní v rámci knižných vydaní často upravoval a dopĺňal, prezentoval sa aj ako autor televíznych poviedok a memoárových próz. Debutoval komédiou Mozoľovci (1942) a historickou veršovanou drámou Egypte Veľrieka (1944), ktorú neskôr prepracoval pod názvom Panenský pás čiže Bohovia nemilujú pravdu (1966). Autor hier Trasovisko (1945), Posledná prekážka (1946), Hra bez lásky (1947), tragédie Hra o slobode  (1949), veselohry Buky podpolianske (1950), hry Horúci deň (1952), tragédie Svätá  Barbora (1953). Počas zotavovania sa napísal spomienkovú knihu Mikromemoáre (1962), upravoval svoje staršie hry, dokončil nový variant Veľrieky; napísal tragikomédie Vojenský kabát Jura Jánošíka (1970) a Rebel (1973), zhustene zaradené do Zbojníckej trilógie (1975), hry Margaret zo zámku (1975), Krásna neznáma (1976). R. 1979 – 85 realizovali podľa jeho televíznych poviedok filmovú tetralógiu Kraj sveta Istanbul, Rodinná anamnéza, Výlet do mladosti Ulička stratených snov. Z nich posmrtne vyšla kniha Učeň boha Aesculapa (1990). Jeho hry inscenovali ochotnícke aj profesionálne súbory, kmeňový autor SND a Novej scény v Bratislave, preložili ich do viacerých jazykov a uviedli aj na zahraničných scénach.