Štefan Letz

19. 11. 1900
Budapešť (Maďarsko)
—  2. 2. 1960
Rajecké Teplice
Pseudonym:
Omega
Žáner:
dráma, próza

Životopis autora

Štefan LETZ v r. 1913 – 18 študoval na gymnáziu v Žiline, 1918 maturoval v Budapešti, kde sa zapísal na orientalistickú akadémiu. Po vzniku ČSR r. 1918 – 19 pracoval ako úradník v Kolaroviciach, Žiline a v Košiciach. R. 1919 – 23 študoval na Vyššej poľnohospodárskej škole družstevnej a právo na Karlovej univerzite (nedokončil), súčasne absolvoval ročný kurz na dramatickej akadémii v Prahe. R. 1923 – 24 člen činohry SND, 1924 – 25 učiteľ a úradník v Bratislave a v Košiciach, 1925 – 30 redaktor Národných novín v Martine, 1930 – 31 pracovník Literárneho a vedeckého nakladateľstva, 1931 – 39 redaktor Mazáčovho nakladateľstva v Prahe, 1939 – 50 s prestávkami obchodný riaditeľ Št. nakladateľstva v Bratislave, od 1950 žil na invalidnom dôchodku v Rajeckých Tepliciach. Realistický prozaik a modernista, príležitostne sa venoval aj dráme a publicistike. Po časopiseckých začiatkoch v Mladom Slovensku a vo Vatre od r. 1923 sa vyprofiloval na popredného novelistu a kmeňového autora Slov. pohľadov. Knižne debutoval zbierkou noviel Obyvatelia dvora (1927), no zaradil do nej aj hru Magdaléna, inscenovanú v SND. Po autorskej odmlke sa k prozaickej tvorbe vrátil až v 50. rokoch súborom noviel Eminent Duhovič (1954), Dobrodružstvo pod vežou (1958); posmrtne vyšli výbery z jeho diela pod názvom Novely (1977) a Dobrodružstvo pod vežou (2000, editor A. Halvoník). O rozvoj a propagáciu slov. literatúry v čs. kontexte sa spoločne s J. Smrekom zaslúžil i redaktorskými a vydavateľskými aktivitami, najmä v Mazáčovom nakladateľstve v Prahe a v Št. nakladateľstve v Bratislave, s D. Chrobákom zostavil príručku Slovenský literárny almanach (1931).