R. 1911 – 15 študoval na meštianskej škole, 1915 – 18 na učiteľskom ústave, 1946 – 49 absolvoval externe Pedagogickú fakultu Slov. univerzity na jej pobočke v Banskej Bystrici. Ako učiteľ pôsobil r. 1920 – 26 vo Važci, 1926 – 34 v Pribyline, 1934 – 35 v Štrbe, 1935 – 44 v Turom Poli, 1945 – 50 bol školským inšpektorom v Modrom Kameni, 1950 – 53 stredoškolským prof. na gymnáziu v Lučenci, 1953 – 60 učiteľom vo Važci. Debutoval lyrizovanou prózou - súborom siedmich poviedok s vlastnými ilustráciami Zavial vetrík… (1933). Autor románov Milosť (1940), Boží obľúbenci (1941), Lúče v tmách (1946), „...Chodníčka nevieme...“ (1946), Vzbúrenci (1969), Smutné svitanie (1971), publikácie Život a pieseň podtatranského Važca (1960); pripravil rozprávkovú knižku Čo bolo na dne kufra (1968), Podtatranské povesti (1971), prácu Čaro porekadiel (1976) a knihu vyznaní rodisku Podtatranské obrázky (1978). Posmrtne vyšli jeho spomienkové básne v próze Vrchárske rapsódie (1982), ich posledná kapitola Ozvena je sumarizáciou autorovej celoživotnej tvorby. V rkp. zanechal román V úplaze svedomia a monografiu o živote a diele maliara Jána Hálu.
