Tomáš Štrauss (Strauss) po absolvovaní Filozoficko-historickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe pôsobil od roku 1955 ako odborný asistent, od roku 1966 doc. dejín a teórie umenia a vedúci Kabinetu estetiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v roku 1970 v dôsledku svojich občianskych postojov prepustený z práce a mal zákaz pedagogickej i publikačnej činnosti. V rokoch 1970 – 1980 bol organizátorom slovenskej alternatívnej kultúry, roku 1980 emigroval do Nemecka, kde pracoval ako zástupca riaditeľa Wilhem – Lehmbruck múzea v Duisburgu, neskôr vo Východoeurópskom kultúrnom centre v Kolíne nad Rýnom, kde aj žil. Hosťoval na viacerých nemeckých a zahraničných univerzitách, spolupracoval s novinami Frankfurter Allgemeine Zeitung a viacerými exilovými periodikami. V knihe Utajená korešpondencia (1999) zverejnil svoju predchádzajúcu korešpondenciu s poprednými slov. i českými výtvarníkmi a teoretikmi umenia (A. Mlynárčik, R. Sikora, V. Popovič, M. Knížák, J. Chalupecký a i.). Druhý zväzok korešpondencie – cenných záznamov emigranta s osobnosťami umeleckého života z období rokov 1969 – 1989, obsahuje kniha s názvom 1969 – 1989: Slovensko v časoch všeobecnej stagnácie. Utajená korešpondencia II (2011).Tematiku výtvarnej teórie a dejín umenia odrážajú knižné vydania Umelecké myslenie (1962), Umenie dnes (1968), Neoplasticizmus (1970 – zastavená distribúcia), Umenie a budúcnosť (1972) a i. Štúdie a kritiky z predošlého obdobia vyšli pod názvom Provokácie – kritické rozhľady od Dunaja a Rýna (1996). Svoje úvahy sústredil do knihy Metamorfózy umenia 20. storočia (2001). Autor monografie Zo seba vystupujúce umenia (2003) a súborov esejí Toto posrané 20. storočie (2006), Toto čudesné 21. storočie (2009), Toto rozbiehajúce sa 21. storočie (2009) a O myslení a nemyslení. Eseje 2010 – 2011 (2011).
