R. 1942 – 50 študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1950 – 54 slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po štúdiách trvale žila a pôsobila v Bratislave: 1953 – 55 redaktorka Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, 1955 – 69 spisovateľka a prekladateľka v slobodnom povolaní, 1969 – 70 redaktorka vydavateľstva Obzor, 1970 – 74 časopisu Nové slovo, 1974 – 81 vedúca redaktorka pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Smena, od r. 1981 opäť spisovateľka v slobodnom povolaní. Predstaviteľka tzv. strednej generácie slov. povojnovej prózy, zameranej najmä na spracovanie ženských motívov a tematiky SNP. Autorka zbierky poviedok Madlenka (1957), reportážno-cestopisnej knižky Číše gruzínského (1960), románovej novely Človečina (1960), románov Zrieknite sa prvej lásky (1965), Zdravas Marta (1966), Lebo sme vedeli, čo činíme (1969), Chvíle dvoch slnovratov (1975), knižky pre mládež Dávno sa tmy nebojím (1977) a románu o dnešnej žene Kamaráti do zlého počasia (1978). Jeho šesť príbehov sa stalo námetom pre napísanie scenára televíznej inscenácie Šesťkrát žena (1988). Vydala historicko-regionalisticky zamerané memoáre svojho starého otca J. Výrostka Pamäť pamätí (1985), detskému čitateľovi určila zbierku lyrických čŕt Kdeže ste mi, vtáčatká? (1986). Dva roky po smrti Viery Handzovej vychádza kniha jej posledných poviedok Konštatovanie citu (1999), ktorú vydala jej dcéra Žofia. Prekladateľka, z češtiny a ruštiny preložila okolo 25 titulov beletrie, osobitne sa orientovala na preklady diel J. Haška a M. Šolochova.
