Maťugova próza je mimoriadne alarmujúca výpoveď. Spomedzi mnohých som si vybral práve jeho, lebo je najdrsnejší, najsmutnejší a možno aj najdrzejší. Bez akéhokoľvek obalu rozpráva tie najtvrdšie pravdy, ktoré väčšina ešte stále nechce počuť, lebo sa nechce vidieť nahá, i keď sa chce vyzliekať.
Ján Johanides, 1988
Duchovná i fyzická noblesa Viktora S. Maťugu, etická priamosť a estetická vytríbenosť jeho textov v mnohých z nás fajnšmekrov vyvolávajú tiché nadšenie. Áno, Maťuga je, zdanlivo paradoxne, aj realistický nadrealista, aj konkretista, iluzionista, fantasta či fantazijný postmodernista súčasne, ktorý by však ani pri posedení s Napoleonom nestratil svoju pôvodnú dôvodnú a vyváženú literárnu suverénnosť.