Vladimír Havrilla študoval v rokoch 1957 – 1961 na Škole umeleckého priemyslu, 1962 – 1968 sochárstvo u profesora R. Pribiša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V rokoch 1968 – 1986 slobodný umelec, 1986 – 1994 dizajnér v keramickom štúdiu „Art 4“, súčasne 1990 – 1993 doc. na oddelení sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení, od roku 1994 opäť sochár v slobodnom povolaní v Bratislave. Významný slovenský a medzinárodne uznávaný výtvarný umelec (venuje sa sochárstvu, kresbe, maľbe, grafike, úžitkovej keramike) a animátor, ktorý v období rokov 1968 – 1992 vytvoril vyše sto námetov a kresieb pre krátkometrážne trikové, animované a konceptuálne filmy, ďalšie námety aj pre hrané filmy Holografické dievča (1973 – 1984), Plást (1989), Elektrikár (1990), Odysseov návrat (1990 – 1992), Tango, pieseň srdca (1994), Posledný let (1996). Autor básní a najmä poviedok o živote ľudí v totalitnom režime (sám bol r. 1976 za antikomunistické postoje väznený), samizdatovo vyšli jeho prozaické práce s vlastnými ilustráciami Noc a deň (1983) a Lido (1987), ďalej vydal prózu Loď 3 (1990), poviedky, často z umeleckého prostredia, publikoval časopisecky (Bilder aus der Slowakei, Svědectví, Výtvarný život, Slov. pohľady), niektoré spracoval aj scenáristicky (Odysseov návrat; Tango, pieseň srdca).
