Vyhľadávanie
Jedna vec je, aké sú nové slovenské knihy, druhá: aké by mohli byť, čo od nich očakávam a v čo dúfam. Dúfam napríklad v Nekrózu od Edmunda Hlatkého, bude to pre mňa udalosť roka, ktoréhokoľvek, v ktorom konečne vyjde. Hlatký sa od čias vydania (dvoj)novely História vecí (1988) postupne od spisovateľstva presunul k istému druhu vizionárstva, jeho novšie texty sú skôr záznamy urputného, bolestivého, do špiku kosti prežívaného hlbinného zápasu o uchopenie pravdy, a nie len tak nejaká literatúra. Bojom o demaskovanie zdanlivej skutočnosti bola aj kniha Abraka dabraka z roku 2008, no a v pripravovanej Nekróze autor znovu udrie do všeobecného otupenia svojou osobnou extrémne zvýšenou citlivosťou, ale aj nasrdenosťou. Mal som možnosť vypočuť si ukážku z chystanej knihy na čítačke v antikvariáte Mädokýš v rámci Martinskej literárnej jari, takže viem, na čo sa môžeme tešiť, prípadne: čoho sa obávať.
Okrem toho ešte dúfam v skorý, ale premyslený a redakčne seriózne pripravený knižný debut Ivany Gibovej, ktorej nekonvenčné a postmoderným (literárnym) svetom poučené poviedky ma zaujali v časopise RAK a o ktorej viem len to, že je doktorandkou na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.
A aké sú naše nové, na poličkách niektorých lepších kníhkupectiev už existujúce knihy? Všelijaké: štylisticky vybrúsené ako Lavríkova Zu, už tradične invenčné a hravé ako Hevierov Správca podstaty, šlendriánske ako 27 čiže smrť robí umelca od Alexandry Salmely, ale aj nezaslúžene nedocenené ako Slovenka na kvadrát Stanislavy Chrobákovej-Repar. Každopádne: kvalitných a niečím zaujímavých slovenských kníh nie je oveľa menej ako rozhľadených a niečím zaujímavých slovenských čitateľov.
