Vyhľadávanie
Tento rok budeme v pravidelnej ankete oslovovať osobnosti našej kultúry, aby sa vyjadrili z ich pohľadu k tým najzávažnejším nedostatkom či kladom súčasnej knižnej produkcie.
Na našu otázku odpovedá jazykovedec, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a vysokoškolský pedagóg prof. Pavol ŽIGO:
V každom kníhkupectve je viacero titulov, ktoré sú zaujímavé, obohatia o poznatky, pri ich čítaní pookreje duša. Každý čitateľ má svoj okruh žánrov, z ktorých si vyberá, niektoré ostávajú mimo jeho sféry záujmov. Nie je to ináč ani v mojom prípade.
Profesijne sa venujem dejinám jazyka a dialektológii. Bez klasických staromilských zákutí knižníc si ťažko predstaviť hľadanie takých titulov, prameňov či archívnych dokumentov, z ktorých sa dá skladať mozaika o podobách nášho jazyka v minulosti a o jeho zmenách. Knihy sú súčasťou môjho života, a to najmä odborná literatúra. V tejto oblasti sa bez nových titulov nedá prežiť. Niekedy si nové poznatky treba porovnávať so starými, overovať predchádzajúce tvrdenia. Na oddych a odpútanie sa od práce by mala slúžiť umelecká literatúra. Lenže aj v nej človek nachádza miesta, ktoré sú súčasťou jeho odbornej profilácie a kruh okolo kníh sa tým uzatvára.
Knihy si vyberám podľa potreby. Vnútornej, ale aj pracovnej. Výber je ovplyvnený najmä tematikou, prostredím, do ktorého autor svoje dielo „umiestni“, hodnotami, ktoré dominujú v duchovnom svete postáv. Máme za sebou Vianoce, ku ktorým patria darčeky. Od svojich priateľov som dostal dve knihy, ktoré budú prostriedkom na odpútanie sa od každodenných pracovných povinností. Prvou knihou je Stretnutie s rozprávkou a napísala ju naša popredná etnologička Viera Gašparíková, druhá kniha je veľké syntetické dielo popredného slovenského muzikológa a môjho osobného priateľa profesora Ľubomíra Chalupku Slovenská hudobná avantgarda.
