Vo všeobecnosti to nie je príjemná téma, no dnes v Európe
o nej počujeme často v súvislosti s terorizmom. V ľudskej
sfére sa jej chceme čo najviac vyhnúť, hoci v tej umeleckej
nachádza početné stvárnenia. Vojna.
Táto malá úvaha mi napadla, keď nám do redakcie prišli
takmer súčasne dve knižky s vojnou v názve. To je vojna!
(Spolok Martina Rázusa 2015) predstavuje zbierku básní
Martina Rázusa (1888 – 1937). Editor Ján Juráš, ako uvá-
dza, sa priklonil k autentickému rukopisu autora v snahe
„dôsledne zachovať a sprostredkovať Rázusov básnický štýl,
lexikálne a poetické bohatstvo jeho reči“, takže napriek
tomu, že knižka vyšla v roku 1919 i v roku 1943, táto
verzia prichádza k čitateľom po prvý raz. Ide o pozorne
pripravenú, decentnú publikáciu s príjemným knihárskym
i dizajnovým spracovaním. Rázusove verše o hrôzach
prvej svetovej vojny s dôrazným, nadčasovým duchovným
posolstvom k zodpovednosti tak našli v 21. storočí adek-
vátnu realizáciu. Táto kniha svedčí o našej kultúre a má
byť trvalo v ponuke kníhkupectiev pre tých, čo hľadajú
rozmernejší čitateľský zážitok alebo sa zaoberajú danou
témou, autorom či obdobím.
Martin Rázus ma premostil aj s druhou knihou
Tá vojna, kde sa jeho tvorba tiež nachádza. Ponúka ju
Vydavateľstvo Q111 k 25. výročiu svojho jestvovania,
k 100. výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny a pridalo
aj 70. výročie ukončenia tej druhej. Predstavuje „výber
protivojnovej poézie slovenských básnikov 20. a 21. storočia“
– uvedená veta je zároveň jedinou edičnou informáciou
projektu. Ak si pripočítate naozaj skromný rozsah pub-
likácie vzhľadom k udalostiam, ku ktorým sa vzťahuje,
i skromný výber autorov (14), asi už tušíte, že koncepčne
ide o dosť veľkú hrôzu. Našťastie nie takú, akou zvykne
byť sama vojna – v tomto prípade ju zachraňujú parádne,
expresívne ilustrácie Mareka Ormandíka. „Čerešničkou“
je posledná báseň Jána Zambora (spolu s vydavateľkou
Kvetou Daškovou a Vladimírom Petríkom je tretím zo zo-
stavovateľov J) z roku 1983, ale v novom variante z roku
2014. So všetkou úctou k pánovi profesorovi Zamborovi,
rozhodne si nemyslím, že by mala táto báseň s elemen-
tárnym problémovým a estetickým vyznením nasledovať,
ako tu, za tvorbou Ondruša a Strážaya, navyše s obraz-
nosťou na úrovni regionálnej poetickej súťaže, napríklad:
„krvavé kúpalisko“. Asi to mal byť v zámeroch reprezenta-
tívny výber...
V závere azda nemusím zvlášť pripomínať, čo som
chcel vyjadriť názvom Áno a nie v súvislosti s uvedenými
knihami...
