Slovenská herečka Antónia Miklíková (1967), absolventka DAMU v Prahe, pôsobila v Divadle Andreja Bagara v Nitre, už takmer desať rokov žije a tvorí v Paríži. Jej divadelnou scénou je predovšetkým Moliérovo divadlo - divadlo poézie v Paríži. Posledné dva roky sú jej návštevy Slovenska spojené s organizovaním stretnutí frankofónnych básnikov - Smerovanie na Východ (Cap á l´Est). Vlani sa stretli básnici z desiatich krajín východnej a strednej Európy v Bratislave a Budmericiach, tento rok v Banskej Štiavnici. Naše historické banské mesto bude hostiteľom podujatia Cap a l'Est 21. - 24. augusta, doterajšie uzavreté stretnutia sa tentoraz zmenia na európsky festival poézie, divadla a hudby.

Spoluorganizátorom podujatia je z poverenia MK SR Literárne informačné centrum.

 

Prečo ste sa rozhodli zmeniť charakter básnických stretnutí?
Myšlienka stretávania básnikov z východnej Európy sa zrodila u riaditeľa Moliérovho divadla Michela de Maulne. Chcel, aby básnici najskôr spolu komunikovali po francúzsky, čítali básne. Keď som sa k projektu pripojila, chcela som v ňom oveľa viac uplatniť aj divadlo, hudbu. Tak vznikol tohtoročný festival - s verejnou prezentáciou poetických stretnutí, divadelných predstavení a koncertov.
S čím ste vstúpili vy do dramaturgie festivalu? Aký je jeho program?
Festival otvorí herecké duo Chantal Poullain a Milan Kňažko v predstavení Hamlet v zrkadle v réžii Petra Gábora v sprievode hudby Doda Šošoku. Chantal Poulain bude čítať Holanove básne v origináli a preložené do francúzštiny, Milan Kňažko Válkove texty vo francúzštine a slovenčine. Michel de Maulne má viac kontaktov v zahraničí, pozýval divadelné súbory, príde jeden z najväčších francúzskych klaviristov Jean-Claude Pennetier, ktorý s herečkou Isabele Hurtin uvedú originálny experiment Noci: verše Musseta a Lisztovu hudbu. Ďalej to bude rumunská divadelná produkcia Možno, Eleonóra od surrealistického básnika Gellu Nauma. Mesto Banská Štiavnica nám vyšlo v ústrety a predstavenia, ako aj poetické stretnutia - čítačky vo francúzštine, slovenčine a jazyku prezentovaných básnikov budú v krásnych historických priestoroch mesta.
Festival je viac ako len vzájomná komunikácia básnikov, ste pripravení na komunikáciu aj v inom jazyku?
Chceme priblížiť francúzsku kultúru tak, ako to na začiatku formuloval Michel de Maulne: vytvoriť festival, kde sa ľudia aj pomedzi jednotlivé produkcie budú dorozumievať po francúzsky, a poskytnúť priestor aj tým, ktorí neovládajú francúzsky jazyk, aby ho mohli počúvať. Tak preukázať toleranciu k inej kultúre, naučiť sa poznávať jazyk alebo jednoducho cítiť inú kultúru, aj keď to znie predovšetkým emotívne. Je to cesta, ako sa môžeme otvoriť inej kultúre, nielen tým, čo sa na nás valí televíznymi kanálmi. Spoznávať a prijímať inú kultúru predpokladá uchovať si vlastné tradície, nestratiť ich a nehanbiť sa za ne. Francúzi vždy svoju tradíciu podporujú, neopúšťajú ju a aj preto je festival iniciovaný Francúzskom.
Vráťme sa k programu festivalu, nevyčerpali sme ho celý - na javisku uvidíme i vás...
Vlani som pripravila javiskovú kompozíciu Zbláznená láska s použitím ľúbostných veršov autorov celého sveta - Aragona, Baudelaira, Eluarda, Podrackej, Cvetajevovej, Rilkeho a ďalších, do ktorých zaznieva hudba ako ozvena. V príbehu lásky z veršov so mnou spoluúčinkuje Scott Thrun.
Aké sú vaše ďalšie ambície v dramatickom umení?
Pustila som sa do noviel a príbehov. Chcem si vyskúšať všetko, hoci neviem, či to zvládnem. Moje terajšie zážitky sú také silné, že som po prvýkrát pocítila potrebu dať ich do písomnej podoby. Je to pre mňa veľmi ťažké, je to nové. Niekedy si myslím, že písané slovo je silnejšie ako slovo vyslovené na javisku...
Čím vám je divadlo poézie blízke?
S poéziou som začínala už na Slovensku v študentskom divadle, kde sme s Petrom Gáborom hrali Majakovského, Rozewicza. Poézia na javisku mi je súdená.

Básnici ako tvorcovia slovo chránia. Preto oslovujeme básnikov, aby ochránili vo svojej krajine slovo, aby ho zachovali a navrátili k tradícii.

Rozhovor pripravila Ľubica Suballyová