Vyhľadávanie
V Knižnej revue pracovne žijeme v dvojtýždňových cykloch. Ten, ktorý predchádzal vydaniu aktuálneho čísla časopisu, sa dá azda najlepšie vystihnúť iba jediným tvrdením. Vrcholom bola Bibliotéka (6. – 9. novembra), predsa len 100 vystavovateľov, hektáre výstavnej plochy v priestoroch bratislavskej Incheby, program s pol druha stovkou podujatí, to je dosť silná položka, adekvátna označeniu knižný veľtrh. No predtým i pomedzi sa konali na iných miestach ďalšie podujatia, prichádzali nové knihy a nové prezentácie, takže celé toto krátke dvojtýždňové obdobie sa nedá jednoducho nazvať inak, ako dni plné kníh!
Otvorenie 22. ročníka medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka moderovala Zuzana Belková a okrem iného spomenula, že číslo 22 sa spája s úspechom a inteligenciou, čo sú kvality, ktoré ku knihám určite patria. Bibliotéku uviedli generálny riaditeľ výstaviska Alexander Rozin, minister kultúry SR Marek Maďarič a predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR Daniel Kollár. Alexander Rozin priznal, že medzinárodný rozmer tohtoročnej výstavy kníh je skromnejší, no do budúcna by to chcel napraviť. Marek Maďarič považuje Bibliotéku za jedinečnú a predovšetkým za kultúrnu udalosť, hoci má komerčný dosah. Daniel Kollár vyslovil pri tejto príležitosti tri želania: aby sme knihu nevnímali len v číslach, ale v jej myšlienkovom bohatstve, aby vydavatelia a kníhkupci boli navzájom prajnejší a aby všetky zainteresované subjekty popracovali na zvýšení čítanosti na Slovensku. Finančný faktor je však pre mnohých návštevníkov rozhodujúci, no napriek vstupnému (3 eurá) ponúkli slovenskí vydavatelia pestrú ponuku za bezkonkurenčnú cenu, takže vo výsledku to znamenalo pre priemerného kupujúceho návštevníka vždy výhodu! Či to však vcelku bolo výhodné i pre samých vystavovateľov, to je delikátna informácia a ak majú vystavovatelia chuť, môžu nám do redakcie či na Facebook napísať o skúsenostiach s tohtoročnou Bibliotékou... Iné je to pri deťoch (od 6 do 15 rokov), tie platili 2 eurá – ak nie je čítanosť na Slovensku práve ružová, sú to najmä deti, ktoré by situáciu mohli postupne meniť, takže dať im výhodu v neplatení vstupného (ušetrené prostriedky by potom skôr mohli preinvestovať do knihy, verme tomu) je rozumnou investíciou do kultúry.
Na obálke Knižnej revue predstavuje tretí diel Johankiných príbehov autorka Toňa Revajová (foto P. Procházka), pri ktorom ilustrátor Ďuro Balogh využíva komiksový princíp kresby. Tvoja Johanka z Vydavateľstva Slovart bola jedna z prvých uvedených na Bibliotéke.
Jozef Pavlovič prezentoval knižku Dúha farbičky si strúha (SPN – Mladé letá). A keďže je prevažne o zvieratkách, deťom vysvetlil, prečo ich vlastne stretávame čoraz zriedkavejšie najmä v Bratislave, kde žije. Ekologické cítenie a lásku k prírode pretavila do knižky aj Zuzana Csontosová v diele Víla Jazmínka a škriatok Vendelín (Albatros). Bez toho, aby deti vedeli, ako príroda funguje, to však nejde. Na to sa zameral Miroslav Saniga v knihe O prírode veselo i vážne (Perfekt).
Niekoľko možných interpretácií ponúkajú grécke báje a mytologické príbehy. To fascinuje Beatu Panákovú, ktorá prerozprávala príbeh antického spisovateľa Longusa v knižke Dafnis a Chloé a príbeh lásky Orfeus a Eurydika z edície Múzy. Autorka sa na pozvanie vydavateľstva Perfekt stretla aj s Mirjanou Šišolákovou, prekladateľkou knihy Nebeská rieka (G. Olujić, ilust. K. Vavrová), a ilustrátorkou Ingrid Zámečníkovou.
Ilustrátorka Daniela Olejníková sa prostredníctvom knihy Daniela Pastirčáka O kresbe, čo ožila (Vydavateľstvo Slovart) posunula vo svojej tvorbe, kresby vznikali novou, digitálnou technikou. Ďalšou neobyčajnou ilustrátorskou technikou sa môže pochváliť knižka Slovenské povesti (Príroda) od Beatrice Čulmanovej – ilustrátor Svetozár Košický využil lavírovanú kresbu, ktorá výborne sadla do starodávnych povestí o rodoch Turzovcov, Pálfi ovcov, ale aj o čertoch, vílach či vodníkoch. Na knižnom veľtrhu boli oznámené aj smutné správy. Počas prezentácie kníh vydavateľstva Perfekt Prečo bývame za mestom od Petra Stamma a Bontón pre deti od Zvonimira Baloga sa návštevníci dozvedeli, že autor druhej spomínanej pred niekoľkými dňami zomrel.
Pre dospievajúcich čitateľov napísala fínska autorka Salla Simukka trilógiu Snehulienka, z ktorej prvý diel Červená ako krv (Verbarium) prišla osobne uviesť do Bratislavy. Čitateľom ju predstavila Petra Nagyová Džerengová s neskrývaným nadšením, pretože tento typ literatúry so 17-ročnou hlavnou hrdinkou môže prebudiť čitateľský záujem u mládeže, ktorá má zväčša úplne iné priority. Neskôr sa sama priblížila knihou Za to mi zaplatíš (Marenčin PT).
Česká autorka Michaela Burdová prišla deťom predstaviť svoju prvotinu Posolstvo jednorožcov – Strážcovia dobra, čo je zároveň aj prvá kniha z pripravovanej série. Ide o klasický boj dobra a zla, ktorý sa zapáčil aj krstnému otcovi knihy, moderátorovi Juniorovi (Milan Zimnýkoval).
Milé bolo aj nedeľné, hudobno-slovné stretnutie Braňa Jobusa s deťmi. Predstavil im svoju sériu kníh o mufl ónovi Ancijášovi, ktorá je založená na jeho vlastných zážitkoch, aj najnovší titul Ja nič, ja muzikant (Vydavateľstvo Slovart) o malom červotočovi Chrumovi.
Bibliotéka je každoročne spojená aj s odovzdávaním knižných cien. Cenu Bibliotéky udeľuje spoločnosť Incheba od roku 2007 vybranej slovenskej autorke za dielo vydané v predchádzajúcom roku. Tohtoročnou laureátkou sa stala Uršuľa Kovalyk za knihu Krasojazdkyňa (Divadlo bez domova). Cenu Alexa Austa udeľuje odborný garant veľtrhu Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, tento rok ju získalo vydavateľstvo Fortuna Libri za publikácie etnologičky Kataríny Nádaskej Čím žila slovenská rodina a Čary a veštby – Mágia v ľudovej kultúre Slovenska. A do tretice, v sobotu sa konalo aj slávnostné vyhlásenie výsledkov 12. ročníka súťaže Martinus Cena Fantázie – hlavné ocenenie tento rok získal Ján Franko za sci-fi poviedku Deň, keď sa piatok trinásteho skončil. S cenami súviselo aj nedeľné podujatie na pódiu 1, na ktorom Vladimíra Komorovská predstavila laureátov Ceny Jána Hollého za rok 2013, prekladateľov Otakara Kořínka, Ladislava Šimona, Jána Štrassera a Juraja Kuniaka.
Detektívne príbehy sú medzi čitateľmi mimoriadne obľúbené, preto bola jednou z najviac očakávaných akcií návšteva švédskych autorov J. Erikssona a H. A. Sundquista píšucich pod pseudonymom Erik Axl Sund, ktorým tvorba vo dvojici úplne vyhovuje. Vzájomne sa dopĺňajú a všetko im ide ľahšie. Zohratosť ukázali aj Jozef a Tamara Heribanoví. Režisér a prozaik odkryl v dcérinej knihe Malá doba ľadová (Ikar) to, čo do nej podvedome vložila – svoje vlastné detstvo – a zároveň si zaspomínal na svoje spisovateľské začiatky. Pre deti autorka pripravila pokračovanie rozprávania o obľúbenej postavičke Evke Šidlovej Misia Eva v Thajsku, ide o dobrodružnejšiu i vtipnejšiu časť. V januári vyjde ďalšia kniha Jozefa Banáša Velestúr (Ikar), čo je názov vrchu v Kremnici so staroslovanským obetiskom. Okolo tohto záhadného miesta autor vytvoril príbeh o tom, ako sa v živote netreba vzdávať. Bulvár si zobrala na paškál dvojica autorov Adriana Macháčová a Róbert Dyda. Po ich debute Šokujúca aféra pomerne rýchlo vyšla aj kniha Vieme prví (obe Ikar), ktorá poukazuje na to, ako bulvár ničí nielen svoju obeť, ale aj jej rodinu. Herečka Zuzana Skopálová knihu pokrstila skartovanou dennou tlačou. Ivan Kolenič predstavil svoj najnovší titul Až do nirvány (Agentúra Signum). Ako uviedol Daniel Hevier, Koleničovými hlavnými literárnymi témami sú sloboda, láska a domov, ale aj jazyk, a vzhľadom na autorov búrlivácky životný štýl by ju skôr nazval Až do nervány...
Stretnutie hromadného druhu, aj tak by sa dalo nazvať podujatie vydavateľstva Motýľ. To je známe najmä produkciou literatúry pre ženy. Na stretnutie, ktoré moderovala Jana Benková, prišlo autorov neúrekom a hovorili o svojich novinkách, úspechoch i sklamaniach. Či už to bola Darina Hamarová, Marta Fartelová, Veronika Savarijová, Adriana Krištofíková, Silvia Koscelanská, Jana Šulková alebo Noro Ölvecký, všetci poďakovali riaditeľovi vydavateľstva Brankovi Kocianovi za možnosť publikovať.
Aj poézia má svoj príbeh, povedala Ivica Ruttkayová na stretnutí s básňami, nielen jej, ale aj autorov: Juraj Žembera, Dana Janebová a Maja Kadlečíková. Všetci aj vo svojej profesii pracujú s umením a zhodli sa v tom, že témou tém je láska, hoci napríklad Žembera priznal, že sa v nej vôbec nevyzná... Najväčšiu literárnu tému všetkých čias rozoberá aj Šalamúnova Pieseň piesní – jej biblickú verziu prebásnil Ľubomír Feldek a verše spojil so slovenskými predsvadobnými tradíciami. Punc výnimočnosti knihe z vydavateľstva Perfekt dodávajú aj ilustrácie Petra Uchnára.
Modrá katedrála nie je len názov zbierky próz Jána Červeňa, ale zároveň i názov edície Vydavateľstva Matice slovenskej, pod hlavičkou ktorej vychádzajú diela mladých autorov. Pilotným projektom bolo vydanie debutu Romana Beňa Vrstvenie, nasledovala zbierka Oľgy Gluštíkovej Uložená do stromov – autori spoločne predstavili tvorbu literárneho klubu BRAK a zamýšľali sa nad otázkou, načo je dobrá poézia v 21. storočí. Svoje básne čítali aj Martin Chudík, Erik Ondrejička a Boris Brendza. Najmladšiu generáciu tvorcov reprezentovala aj štvorica autorov, s ktorou v nedeľu diskutovala riaditeľka vydavateľstva DAXE Danuša Dragulová-Faktorová: poetka Andrea Berzáková, výtvarníčka Michaela Kultanová, prozaička Xénia Faktorová a básnik Jakub Pokorný.
„Kritickej žurnalistiky a politickej satiry neustále ubúda, a to nie je dobrý jav,“ povedal Rasťo Piško, známy humorista, pri prezentácii svojej knihy Koniec kankánu (Ikar). S humorom súvisí aj nová kniha Gustáva Murína Trojhlas (Vydavateľstvo Slovart) – jej obsahom sú totiž rozhovory s troma osobnosťami československého humoru: Milanom Lasicom, Stanislavom Štepkom a Jiřím Suchým. Titul pokrstila autorova dcéra Lucia posypaním písmenkami. Osudy, názory a skúsenosti 19 rôznych osobností zhŕňa nová kniha mons. Mariána Gavendu Život medzi nebom a zemou (Perfekt). Vznikla na základe rozhovorov, ktoré kňaz a spisovateľ viedol v relácii LUX. Aj preto priznal, že kniha nie je vcelku jeho dielom, ale nesie pečať múdrosti a zrelosti respondentov. Na prezentáciu prišli spomedzi nich napríklad Ľubomír Feldek a zaspievala na nej Darina Laščiaková.
Michal Havran opisuje v knihe Agent s pasom diplomata (Marenčin PT) osud bývalého československého diplomata, ktorý sa stal americkým špiónom a pracoval pre CIA. Jeho manželka Ivana Havranová zasa podľa vlastných slov píše „nie pre ženy, ale o ženách“. Najnovšia kniha sa volá Emma (Marenčin PT). Množstvo životných príbehov sa skrýva aj v knihe Alberta Marenčina Básnici a rebeli (Marenčin PT) prinášajúcej portréty desiatich významných francúzskych básnikov. S niektorými sa autor aj osobne stretol, Andrého Bretona dokonca oslovil priamo na ulici v Paríži.
Vydavateľstvo Veda prezentovalo na Bibliotéke hneď tri knižné tituly. Michal Habaj pretavil svoje skúmanie poézie Jána Smreka do publikácie Model človeka a sveta v básnickom diele Jána Smreka. Mladý Vajanský, Zrelý Vajanský a teraz Starý Vajanský – Veda vydala záverečnú časť celoživotného opusu literárneho vedca Ivana Kusého (1921 – 2000), a ako povedala Dana Hučková, ide o splatenie dlhu ich kolegovi. Peter Zajac predstavil zborník Texty Dominka Tatarku.
Slovenská národná knižnica v Martine na veľtrhu prezentovala nové knižné publikácie a projekty. Milan Šišmiš predstavil Knihu o súcite, ktorá zachytáva tradície a osobnosti slovenského vegetariánstva. Augustín Maťovčík hovoril o Biografi ckom lexikóne Slovenska – vydanie šiesteho zväzku sa predpokladá na rok 2017 a bude obsahovať významné osobnosti začínajúce na písmená M – N. Vyzdvihol tiež podrobnú personálnu bibliografi u Ľudovít Štúr, kalendárium života a diela ako prípravu na budúci rok, ktorý sa bude niesť v duchu osláv 200. výročia Štúrovho narodenia. Zareagovalo na ne aj vydavateľstvo Dajama, v ktorom Beáta Mihalkovičová vydala knihu Ľudovít Štúr – život a pamätné miesta.
Problém povinného čítania rozoberali Miroslava Vallová, riaditeľka LIC, Karol Csiba, autor kalendária Mila Urbana v knihe Živý bič (LIC) z edície (Ne)povinné čítanie, a Ján Papuga, predseda Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny, ktorý konštatoval, že na stredných školách sa stále menej číta a preferuje sa diktovanie. Z Literárneho informačného centra je aj edícia Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov, jej dvanásty diel Slováci vo víre tridsiatych rokov 1929 – 1938 predstavili editor Pavel Dvořák a historik Róbert Letz. Monografi a Evy Kowalskej Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách (Veda) spracúva problematiku prelínania dejín s cirkevnými dejinami. Odborníčka z Historického ústavu SAV sa pozrela na osudy uhorských exulantov v období rekatolizácie v 17. storočí – autorka dokonca mnohé miesta v knihe prešla aj sama. Presah do histórie má i kniha Petra Gettinga Errata (Artis Omnis). V rozhovore s vydavateľkou Andreou Harmanovou upozornil, že dnes často pracujeme s neoverenými informáciami a jeho kniha je výsledkom poctivej práce v archívoch, takže v nej upozorňuje na niektoré informačné mýty, ktoré nekriticky preberáme. Zaujímavou postavou histórie bol katolícky fi lozof Gilbert K. Chesterton. Na Bibliotéke predstavil jeho dielo Spolok sv. Vojtecha. Filozof napísal počas života vyše 4000 esejí a uvažuje sa nad jeho kanonizáciou: s najväčšou pravdepodobnosťou by sa mal stať patrónom blogerov!
Jarmila Mandžuková predstavila na pódiu ZVKS a LIC novinku Dotyk lieči telo, úsmev dušu (Príroda). Vychádza v nej z poznatku o samoliečiteľských schopnostiach každého z nás a tvrdí, že 15 minút smiechu denne zaručene pomáha schudnúť. So životným štýlom súvisí aj kniha Z hrnca do rozprávky (Ikar) – je venovaná deťom, a tak si s deťmi ukuchtili zopár receptov autorky a moderátorky Lenka Šóošová a Barbora Rakovská.
Viacero prezentácií kníh o zdravom životnom štýle malo na Bibliotéke vydavateľstvo Príroda. Návštevníkov určite najviac zaujalo rozprávanie bulharského autora Christa Mermerskeho o knihe Zdravie z prírodnej lekárne. Prírodnej medicíne sa venuje 50 rokov, preto bol jeho odkaz jednoznačný: „Nehľadajte zdravie v chémii, ale vráťte sa k prírode.“ Rovnaké posolstvo i úspech zaznamenala kniha Ako prežiť dobu jedovú. Autorka Anna Strunecká spoločne s Jiřím Patočkom okrem iného upozornili, že keby sa v potravinách, kozmetike a liekoch prestali používať konzervačné látky, farbivá a iná nebezpečná chémia, spôsobí to celosvetovú ekonomickú krízu.
Známy básnik, cestovateľ, vydavateľ, no predovšetkým „motivátor“ Pavel Hirax Baričák predstavil svoj nový titul Šlabikár šťastia 2 (HladoHlas). Prezentácia bola spojená s motivačnou prednáškou, na ktorej okrem iného zazneli i myšlienky, že žiadny človek sa nerodí zlý, práve naopak, máme v sebe obrovský kus lásky, len sa musíme zbaviť starých modelov správania.
