Vyhľadávanie
Prezentácia básne na miestach, kde človek chvíľu postojí, okom hľadá bod, ktorého sa zachytí. Možno prečíta, precíti... báseň, napísanú na plagáte, na zastávke autobusu.
Asi to je stručný cieľ i motivácia zároveň: hovoríme o akcii Čas pre báseň, počas ktorej súčasní autori z Rakúska, Česka, Maďarska, Slovenska, Slovinska a Chorvátska prezentujú jednu báseň v jazyku krajiny, kde sa akcia práve koná. Tohtoročným mottom je Lyrika bez hraníc - Stretnutia.
V Bratislave práve teraz (do polovice augusta) môžeme na plagátových plochách na zastávkach mestskej hromadnej dopravy a vo vitrínach City Lights čítať verše Zdeňka Rotrekla (Česko), Deszö Tandoriho (Maďarsko), Jána Buzássyho (Slovensko), Borisa A. Novaka (Slovinsko), Anky Žagarovej (Chorvátsko), Elisabeth Schawerdovej (Rakúsko).
Ján Buzássy sa prezentuje básňou Čierny čaj, zelený čaj, svetlo vôd. V deň ,,vernisáže" plagátu s Buzássyho básňou, umiestneného na Poštovej ulici v Bratislave (4. augusta 2003), básnik pre denník SME povedal: ,,Neviem, či ste si všimli, ale je trochu európska." O modernom Tristanovi a Izolde vo svojej básni ešte dodal: ,,Stáli predsa pri zrode kultúrnej Európy, a to je isté posolstvo. Je to základ, na ktorom by mohla Európa stáť."
Tu je celá báseň Jána Buzássyho, ktorú možno postupne číťať na uliciach miest Praha - Budapešť - Bratislava - Ľubľana - Záhreb - Viedeň.
Čierny čaj, zelený čaj, svetlo vôd
Nie je isté, že sme to boli my,
ale už tá predstava, že dvaja žijú paralelne,
že sa rozprávajú, hoci nepočúvajú,
a niekedy ani nehovoria - a smejú
sa na tom istom mieste.Nie je isté. Tristan a Izolda po ticícich rokoch,
nastúpia do vlaku, rozprávajú sa,
každý pozerá iným oblokom,
spolu vystupujúna tom istom mieste.
Z krátkej histórie akcie Lyrika na plagátoch vyberáme tieto fakty: V roku 1983 boli plagáty s básňami po prvýkrát verejne prezentované vo Viedni - za podpory vtedajšieho ministra školstva a neskoršieho primátora Dr. Helmuta Zilka. Akciu prijalo obyvateľstvo spontánne. Gewista, najväčší plagátový podnik Viedne, dal bezplatne k dispozícii verejné vývesné plochy, mesto Viedeň a súkromní sponzori uhradili náklady na tlač a organizačné náklady. Lyrická akcia pokračovala aj v nasledujúcich rokoch, básne vyberali podľa tematických hľadísk (napr. básne proti násiliu, básne rakúskych emigrantov, básne o láske). V roku 1990 zverejnili aj básne susedov, a tak sa vo Viedni predstavili autori z Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska, Ruska, Slovinska a Chorvátska. Autori boli pozývaní do Viedne a čítali zo svojich diel.
V roku 2003 sa akcia rozšírila za hranice, a básne zverejňujú v Česku, Slovensku, Slovinsku, Maďarsku. A nie náhodou v súvzťažnosti na rok prístupu týchto krajín do EÚ. Napokon, organizátori (Európsky podnik vonkajšej reklamy JCDecaux, PEN kluby zastúpených krajín) hovoria: ,,Čas pre báseň je viac ako len lyrická akcia, je to politický znak novej, spoločnej Európy, ktorá si zachováva historickú a jazykovú identitu a napriek tomu sleduje spoločný cieľ. Lyrika naznačuje slobodu, lásku, úprimné vzájomné stretnutia, ale aj smútok, bolesť, kritiku sveta, ktorý by mohol byť iným a lepším."
