Vyhľadávanie
Známy autor literatúry faktu Tomáš Winkler sa po štvrťstoročí vracia k svojej užitočnej knižke Cesty na popravisko, ktorá vychádza v rozšírenom vydaní (Vydavateľstvo Matice slovenskej 2011). Atraktívna je už svojím zastrešením či pointou: každý príbeh alebo historická štúdia sa totiž končia rozsudkom smrti. Erudovaný autor píše voľne, bez citácií a odkazov, lebo na pramenné texty upozorňuje v závere. Čitateľovi predkladá rôzne náhľady, duchovné duely a usilovne pátra po celej genéze tragédie. Jednotlivé príbehy sú zároveň aj obrazmi doby, často nepoznajúcej zľutovanie.
Kniha sa začína popravou zámožného a vzdelaného zemana Jána Literáta z Madočian, fenomenálneho falšovateľa listín, dokumentov, pečatí a podpisov, ktorého upálili v roku 1391. V črte Svetlo v temnotách opisuje Jana Amosa Komenského a jeho stretnutia s vizionármi, ktorým tento svetový vševed – pansofista zavše uveril. Po úteku z Fulneku stretáva v Poľsku jedného z nich – Krištofa Kottera. Jeho revelácie sú pre na smrť ukonaného Komenského nádejou, pretože mu veštia skorý návrat do starej vlasti. V Púchove sa víta a objíma s niekdajším spolužiakom Mikulášom Drabíkom, ktorý však pre svoje proroctvá stráca kňazskú hodnosť. Neskôr, práve Komenského zásluhou, vychádza v Amsterdame jeho vizionárska knižka Lux in tenebris, jasne protihabsbursky zameraná. Drabíka popravili v Bratislave v roku 1671.
Winkler opisuje dramatické dejinné situácie výstižným kontrapunktom. Z dvadsiateho storočia si vyberá napríklad tie, ktoré sa začiatkom októbra 1938 odohrali v Žiline. Ľudáci v Katolíckom dome rozhodli o autonómii a ešte v ten istý deň sa k nim v hoteli Rémi pridali aj ďalšie strany. O deň neskôr komunisti vyhlásili prechod do ilegality. Zrejme bol pri tom aj protagonista samostatnej časti Anton Sedláček. Robotník a komunista bol v žiline a v jej okolí doma. V čase SNP bojoval so zbraňou v ruke, do rúk gestapa sa dostal zásluhou lesníka – udavača, s ktorým sa dlhé roky poznal. V novembri 1944 veliteľ SS prikazuje utýraného partizána vláčiť po štatariálnom meste. Šibenicu mu postavili v parku a na popravu sa museli dívať aj školské deti. Na druhý deň prichádza do mesta Ferdinand Ďurčanský a v kine Úsvit hlása, že vládnuť treba energickejšie ako doteraz. Tomáš Winkler píše, že neskôr historici narátali v masových hroboch 404 antifašistov.
Historická kniha je zaľudnená stovkami mien, udalostí, údajov, sporov o majetky, vojen a povstaní. No čitateľ sa môže stretnúť aj s osobnosťami národa a dejinnými udalosťami v rokoch meruôsmych (Traja sokoli) či pri vzniku ČSR (Rozkaz generála Hennocqua).
V záverečnom z dvanástich príbehov – Umierali nad ránom – autor zachytáva priveľmi krátky život dvoch príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti Pavla Kalinaja a Bernarda Jašku. Bernard, veriaci mládenec z Černovej, si uniformu ZNB obliekol krátko po oslobodení. Velitelia ho zadelili k ďalekopisu Štátnej bezpečnosti na povereníctve vnútra. Informácie o represívnych zásahoch režimu voči cirkvi ho natoľko zaujali, že ich odovzdával ďalej. Jašku spoločne s Kalinajom odsúdili na trest smrti v roku 1949. Kruto však potrestali aj ďalších previnilcov, lebo prameň vlastizrady vyrazil na svetlo božie z najspoľahlivejšieho miesta režimu. Vtedajšiemu tribunálu predsedal podplukovník Ladislav Breuer. Ten si roku 1952, po návrate z Prahy, vpálil guľku do hlavy.
V objemnej knihe okrem katovej sekery, šibeníc a streľby „počuť a vidieť“ aj dukátmi vykúpenú zradu a mučením vyslovenú pravdu. Boh zná, ako sa tieto dávno-dávne prečiny voči ľudskosti prepašovali až do dvadsiateho storočia…
