Erudícia, disciplinovanosť, pravdivosť

Príhovor Františka Mikloška na uvedení knihy Júliusa Pašteku Takto som ich poznal

Profesor Július Pašteka napísal 24 pôvodných knižných diel, ktoré obsahujú 9 145 strán.

Editorsky pripravil 72 diel, ktoré obsahujú 28 789 strán.

Realizovaných bolo jeho 15 edičných návrhov, ktoré dávajú dohromady 4 950 strán. Preložil dve knihy, spolu 857 strán. A za svoj život napísal 888 príspevkov do zborníkov, knižne a časopisecky publikovaných štúdií a publicistických článkov, ktoré nám dávajú dovedna 6 505 strán. Za svoj život profesor Pašteka napísal teda dohromady 50 246 strán z oblasti divadla, filmu, literárnej vedy, výtvarného a hudobného života a histórie.

Predstavme si, že by sa teraz otvorili dvere a pracovníci Univerzitnej knižnice by sem začali nosiť a ukladať na stôl všetky tieto popísané strany. Uložili by ich tu a nechali nás tak, a my by sme v tichu a údive hľadeli na tú horu 50 246 popísaných strán. Za každou jednou stranou je erudícia vzdelanca, vedecké bádanie, desaťročia trvajúca pracovitosť a vytrvalosť, tisícky hodín diskusií a spolupráce s kolegami a priateľmi.

Pán profesor, dnes, keď máte pred sebou túto horu napísaných strán, nemusíte meniť a nemusíte sa hanbiť ani za jednu vetu, ani za jedno slovo.

Ak by som mal tvorbu profesora Pašteku charakterizovať tromi slovami, povedal by som: erudícia, disciplinovanosť, pravdivosť. O erudícii som hovoril vyššie. Disciplinovanosť – koľkokrát som pánovi profesorovi u mňa doma povedal: „Pán profesor, mám dobrú slivovičku z Hukvald. Môžem jeden štamperlík?“ Odpoveď znela: „Ďakujem, neprosím!“ Ako správny pokušiteľ som pokračoval: „Pán profesor, keď nie slivovičku, pohár dobrého vínka!“ Odpoveď: „Ďakujem pekne, neprosím!“ Vďaka osobnej disciplinovanosti pán profesor stíhal v predstihu všetky hororové termíny, ktoré mu vydavateľstvá dávali. A pravdivosť! Pán profesor zvykol hovoriť študentom, ktorých skúšal: „Budem ku vám prísny, ale budem na vašej strane!“ S pravdivosťou voči sebe, voči dobe, ktorú žil i voči ľuďom, s ktorými sa v živote stretal, napísal knihu spomienok na 32 osobností slovenského života Takto som ich poznal. Odcitujem z konca úvodu, ktorý k nej napísal: „Ako deväťdesiatnika ma vek núti odmlčať sa. Pokiaľ som mohol, snažil som sa do našej kultúrnej tvorby zapojiť. Bolo to právo i povinnosť idealistického intelektuála.“

Áno, pán profesor! Celý svoj život ste idealistický intelektuál. Patríte vrchovate medzi atlasov, ktorí držia slovenské nebo a robia ho súčasťou toho fascinujúceho príbehu, ktorý sa volá Európa!

Patrí vám naša úprimná vďaka!

František Mikloško