V poslednom čase je facebook doslova zamorený nenávisťou. Stop imigrantom, USA, Európskej únii a ešte všeličomu inému, vzájomné osočovanie dvoch táborov, konšpiračné nezmysly, ktoré človek, aj keby chcel, nevie z tej siete nijako vypudiť. Odkiaľ sa aj vzali všetci tí novodobí polyhistori, naslovovzatí odborníci na geopolitické problémy? Pije mi to skrátka krv. A aký to má súvis s literatúrou? Podľa mňa veľký. Literatúra, okrem toho, že obohacuje ducha, je predsa základom vzdelanosti. Čítanie by malo byť vzrušujúce, ale nie je to „iba“ nevinná kratochvíľa, zábavka na spríjemnenie večera. Snáď sa nemýlim, ak si myslím, že kniha je prirodzenou výbavou tvora so záujmom o svet. A o to viac by mala byť súčasťou všetkých tých spomenutých novodobých hlasov facebooku. Z môjho malého prieskumu však vyplynula celkom iná skutočnosť. Okrem príšernej gramatickej a štylistickej úrovne sa všetci tí facebookovskí buriči svojou knižnicou príliš nechvália. Načo aj, keď nejestvuje? Skutočne si človek súčasný môže myslieť, že na internete je všetko? Ako napísal Milan Lasica na margo patetického otvoreného listu, ktorého autorstvo mu nejaký dobrák na facebooku pridelil – internet je do istej miery anonymná záležitosť. Netreba na to zabúdať najmä teraz, keď sa facebook mení na akéhosi mienkotvorného hovorcu doby.
