Vyhľadávanie
A – C – E. To, čo je pre niekoho iba sledom tónov, znamená pre iného celoživotné úsilie. Životopisná kniha speváka Miroslava Žbirku Čo bolí, to prebolí (Ikar 2012) hovorí aj o tom, ako jeden akord dokáže predurčiť celú kariéru.
Umelec vlani oslávil svoje šesťdesiate narodeniny a tento životný medzník bilancoval po celý rok. Vyšiel mu kompletný box nahrávok, zúčastňoval sa na mnohých podujatiach, ktoré mu boli venované, a veľa koncertoval. A nakoniec sa rozhodol premeniť svoje spomienky na literárne dielo. Názov knihy Čo bolí, to prebolí nepredstavuje len odkaz na slávnu pieseň, ale aj konštatovanie, že Žbirka na jej stránkach otvoril tú najintímnejšiu komnatu svojho života. Dojemné časti tvoria rozprávania o jeho rodičoch, hlavne o mame, ktorá mala na neho veľký vplyv, či o súrodeneckých vzťahoch. Začiatky jednotlivých kapitol knihy lemujú texty Žbirkových skladieb, ktorých téma sa viaže na určité spomienky.
Ako jeden z generácie „sixties“ nezabúda na túto dobu, netematizuje ju však pateticky, ale ako vynikajúce obdobie svojho života, a súčasnosť chápe ako prirodzenú zmenu sveta. Po celý svoj život sa riadil láskou k hudbe, zvlášť k tej rockovej. Zoširoka rozpráva o fatálnom stretnutí s gitarovou hudbou a veľký priestor venuje skupine Beatles. S ňou sa spája aj jeho vzťah k angličtine, ku ktorej Žbirka odmalička inklinoval. Všetko do seba pekne zapadá a čitateľ nie je zaplavený horou suchých faktov, ktoré si musí dávať do súvislostí sám. Namiesto toho číta jeden životný príbeh s jeho úskaliami i úspechmi. Najväčší priestor venoval Žbirka skupine Modus, ku ktorej má dodnes vrelý vzťah. Popritom spomína aj na priateľstvá, kamarátov, kolegov, spolupracovníkov. I na Mariku Gombitovú. Zároveň vyvracia mnoho fám a nedorozumení, ktoré sa počas jeho života vyskytli.
Životopis je akýmsi materiálom pre novinárov, ktorí sa ho v rozhovoroch často pýtajú na to isté. V knihe im „Meky“ zoširoka odpovedá a dáva pomyselný manuál na ďalšie interview. Žbirka približuje aj svoje zvyky a rituály počas skladania hudby a pred nahrávaním. Spomenutá je kuriózna kapitola jeho života, keď pôsobil ako moderátor. Vtedy sa naučil pracovať s komentovaným slovom, čo napokon zúročil aj pri tejto knihe. Hoci pre úplnú korektnosť musíme spomenúť aj meno spisovateľky Márie Formáčkovej, ktorá mu pomohla spracovať výpovede do knižnej podoby.
Miro Žbirka si kedysi myslel, že keď zostarne, budú z toho prameniť iba samé nevýhody. Pochopil však, že teraz sa môže oprieť o minulosť, osobné zážitky, o pocity a skúsenosti. A hoci sú už dnes minulosťou, jeho kariéra pokračuje naďalej.
Veľkú časť svojho profesionálneho pôsobenia spojil Miro Žbirka aj s kapelou Modus. Modus, Prúdy, Elán, Collegium musicum, Fermata… To sú iba niektoré z najznámejších názvov rockových kapiel, ktoré od 60. rokov minulého storočia formovali slovenskú
hudobnú scénu. Autori výpravnej publikácie Rocková Bratislava (Vydavateľstvo Slovart 2013), hudobníci Tomáš Berka a Fedor Frešo, si ich však všímajú oveľa viac. Ale pekne po poriadku… Sedemnásť kapitol knihy vytvára celistvý obraz pôsobenia rôznych rockových zoskupení v našom hlavnom meste. Autori však začínajú všeobecnejšie, vysvetľujú, odkiaľ sa vlastne vzal rock and roll, ako sa vyvíjal vo svetovom kontexte a ktorí hudobníci ho preslávili. Stručne špecifikujú aj iné hudobné žánre, aby si hneď v úvode jednoznačne stanovili, čo bude hlavným predmetom ich záujmu. Ťažisková časť publikácie je rozdelená podľa jednotlivých desaťročí 20. a 21. storočia, začína sa 50. rokmi, ale tie si Berka a Frešo všímajú len okrajovo. Zato už 60. roky sú tvorené pestrou paletou hudobníkov, kapiel, ale aj kultúrnych podujatí či priestorov, v ktorých sa umelci a ich priaznivci stretávali. Každá kapitola začína celkovým zhrnutím situácie v hudbe (závislej, samozrejme, aj od širších spoločenských a politických podmienok) a následne encyklopedickým spôsobom vymenováva a charakterizuje všetky rockové zoskupenia. Pokračuje takto až do „nultých“ rokov nášho storočia. Nimi sa však kniha nekončí. Autori sa rozhodli venovať priestor aj jednotlivým osudom, či už takzvaným „all-arounders“, teda hudobníkom so širokým záberom, ako napríklad Ľubomír Belák, Jaro Filip, Laco Lučenič, Oskar Rózsa či Andrej Šeban, ale tiež hudobným agentom, manažérom, organizátorom turné, zvukárom a v neposlednom rade textárom. Komplexný pohľad na rockovú scénu uzatvára prehľad najznámejších typov gitár či aparatúr a technických predpokladov skúšobní, v ktorých sa rockové zoskupenia stávali hudobnými legendami. Rozsiahla kniha zhromažďuje obrovské množstvo obrazového materiálu, predovšetkým dobových i súčasných fotografií, a naozaj obdivuhodným počinom je vyše 50-stranový register bratislavských kapiel s uvedením mien všetkých účinkujúcich a zoznam bratislavských muzikantov s ich zaradením k jednotlivým skupinám. Je nepochybné, že Rocková Bratislava sa stane reprezentatívnou publikáciou, komplexne zachytávajúcou históriu i súčasnosť bratislavskej hudobnej scény.
Osudy slovenských rockových hudobníkov boli často poznačené dobovou situáciou, ktorá im nedovoľovala slobodne sa rozvíjať. Iných umelcov zasa „dobehol“ ich vlastný životný štýl. To je aj prípad britskej jazzovej a soulovej speváčky Amy Winehouse, ktorej obrovský talent a cestu k úspechu poznačili temné skúsenosti so závislosťou od drog. Jej životný príbeh si teraz aj slovenskí čitatelia môžu prečítať v jednej z knižných noviniek vydavateľstva Ikar. Autorom knihy Amy, moja dcéra je speváčkin otec Mitch Winehouse (preklad Matúš Kyčina), ktorý sa s fanúšikmi podelil o svoje zážitky. Čitatelia tak môžu spoznať malú Amy, ktorú s láskou vychoval, úspešnú umelkyňu, ale aj ženu čeliacu závislosti. Každodenné príbehy a osobné spomienky postupne vytvárajú obraz milujúceho dievčaťa s čarovným hlasom. Všetci priaznivci, ktorých v lete roku 2011 šokovala správa o jej smrti, sa vďaka tomuto titulu môžu zoznámiť s jej hudobnými vzormi i tajnými snami, ale spoznajú aj úskalia slávy, ktorým počas života musela čeliť.
