Vyhľadávanie
 |
 |
 |
V roku Ľudovíta Štúra (október 2005 – október 2006) si pripomíname zakladateľskú osobnosť našich národných dejín mnohými podujatiami. V dňoch 13. – 14. júna 2006 pripravil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV jazykovednú konferenciu Ľudovít Štúr a reč slovenská. Jej spoluorganizátormi bola aj Univerzitná knižnica a Literárne informačné centrum.
Na slávnostnom otvorení riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV Slavomír Ondrejovič pripomenul, že pred štyridsiatimi rokmi dostal Ústav slovenského jazyka pomenovanie po kodifikátorovi slovenčiny Ľudovítovi Štúrovi. No až teraz sa na historickej budove JÚĽŠ na Panskej ulici odhaľovala busta Ľudovíta Štúra, dielo akademického sochára Alexandra Ilečka.
V odbornej časti konferencie odzneli príspevky od popredných jazykovedcov. Ich posolstvom bolo podľa slov S. Ondrejoviča priniesť „nové originálne pohľady na činnosť Ľudovíta Štúra ako jazykovedca a kodifikátora modernej spisovnej slovenčiny, ako aj na jazykové a jazykovo-politické otázky príslušného obdobia“.
Význam konferencie, tak ako celej osobnosti Ľ. Štúra, presiahol jazykové a kultúrne zástoje. No nimi sa to všetko začalo... Minister kultúry SR Rudolf Chmel v príhovore zdôraznil, že modernizácia spoločnosti sa začala práve otázkami jazyka a kultúry, až takpovediac za nimi prišla politika: „Ľudovít Štúr napísal dielo, ktoré nás habilitovalo... A bol prvý slovenský intelektuál, ktorý vstúpil na pole profesionálnej politiky.“
Akademik Štefan Luby, predseda Slovenskej akadémie vied, prirovnal zástoj Ľ. Štúra v našich dejinách k takým osobnostiam, ak je Mozart vo svete hudby či Einstein vo svete vedy. K slovám R. Chmela dodal, že Štúrovo dielo nás nielen habilitovalo, ale „hádam treba, aby nás aj rehabilitovalo“.
Konferencia sa konala v priestoroch Univerzitnej knižnice. A práve na týchto miestach, kde kedysi Ľudovít Štúr vystúpil na uhorskom sneme, odznel v podaní J. Šimonoviča úryvok zo Štúrovej reči „v štúrovčine“.
