KAMIL PETERAJ

Narodil sa 18. septembra 1945 v Bratislave. Vyštudoval konzervatórium, odbor husle a dramaturgiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy muzických umení. Bol dramaturgom spevohry divadla Nová scéna, 15 rokov kreatívnym riaditeľom reklamných agentúr GGK a Roko. V súčasnosti je spisovateľom v slobodnom povolaní. Je nositeľom ceny PEN klubu za zbierku Sad zimných vtákov a prezidentom S. A. M. C. (Spectrum Art Club).

Knižne vydal zbierky poézie: Sad zimných vtákov (1965), Čas violy (1966), Kráľovná nocí (1968), Vychádzka s večernicou (1971), Lipohrádok (1973), Faust a margaréty (1981), Minútové básne (1986), Útechy /maximy /telegramy (1987), Sekunda rozkoše (1989), Dom panny (1991), Lyrické korzo (1991), Aleluja schúlená (1995 – výber), V slepých uličkách (1999), Breviár lásky (2001), Lipohrádok (2004, 2. upravené vydanie); knihy piesňových textov: Texty (1985), Bosá láska (obe 1986), Pop texty (1988), V slepých uličkách

(1999), Breviár lásky (2001), Čo bolí, to prebolí (2004), Čo sa šeptá dievčatám (2007); knihypre deti: Malá myš a veľký slon (1986), Celý rok sa hráme (1990); knihy gregérií: Lode v delíriu (1993), Motýľ z iného neba (1995) a Voňavé tajomstvá (1999). Patrí medzi najčítanejších slovenských autorov. Za zbierky V slepých uličkách, Voňavé tajomstvá a Breviár lásky získal Zlaté a Platinové knihy. Otextoval vyše 45 dlhohrajúcich platní, z ktorých mnohé patria medzi najvýznamnejšie v kontexte československej a slovenskej populárnej hudby: Zvonky zvoňte, Konvergencie, Divergencie, viacero albumov M. Žbirku, P. Hammela, J. Lehotského a skupiny Modus, všetky albumy M. Gombitovej, muzikály Cyrano z predmestia (spolu s J. Štrasserom), filmový muzikál Smoliari, Adam Šangala, mnohé televízne seriály (s K. Svobodom koprodukčný TV seriál Pa a Pi), jeho piesne znejú v mnohých filmoch (Pupendo, Samotári) atď. Je ženatý, má dvoch synov a žije v Bratislave.

Reprezentatívny výber Toto je moja reč obsahuje básne zo zbierok: Sad zimných vtákov (1965), Čas  violy (1966), Kráľovná noci (1968), Lipohrádok (1973), Faust a margaréty (1981), Minútové básne (1986), Útechy /maximy/ telegramy ( 1987), Sekunda rozkoše (1989), Dom panny (1990), Lyrické korzo (1991), Nepublikované básne (1967-87), Nepublikované básne (2007-08). 

Kniha je ilustrovaná  pôsobivými dielami známeho slovenského výtvarníka Martina Augustína.

Výber z tvorby Kamila Peteraja  vychádza 16. mája 2008.

Toto je moja reč /lepšej nebolo/

Potešilo ma, keď mi vydavateľstvo Ikar poskytlo šancu vydať reprezentatívny výber mojich básní. Umožnilo mi to nielen obzrieť sa za seba, prehodnotiť v istom zmysle svoju autorskú minulosť, ale zároveň vybrať básne, ktoré v skúške času, dúfam, obstáli a verím, že obstoja aj u čitateľov, ktorí sa s mojou poéziou stretávajú po prvý raz.

Som presvedčený, že poézia, Popoluška nielen tejto doby, má šancu prežiť iba vtedy, ak si nájde svojho čitateľa, ak mu dokáže poskytnut taký jedinečný a výlučný zážitok, aký prináleží len jej. Má na to nielen bohaté jazykové inštrumentárium, ale zároveň je asi najlegitímnejším spolurozvíjateľom ľudskej fantázie. A o tú fantáziu ide. Vie ju objavovať, podnecovať, má schopnost vrátiť zážitkom ich autenticitu, vysloviť nečakané pravdy pomocou nečakaných obrazov.

Možno sa spýtate: ako v tomto mediálnom bombardovaní zaujať, vzbudiť pozornosť? Ako prísť s niečím, čo sa tak veľmi podobá prvému otvoreniu ľudských očí, pátra po pôvode krásy, chce nás odpútať od zovretia všednosti a šedivosti, ale najmä - vyžaduje si zvýšenu  čitateľskú pozornosť, ba až spoluúčasť?

To je otázka nielen pre autora, ale pre každého, kto chce odovzdať svoje posolstvo iným. A to najmä v dobe, ktorá nehľadá pravdu, naopak, miluje príťažlivú lož.

Poézia nezaniká ani v tieni, neublíži jej žiadna honosná a plytká nakašírovaná krása. Vždy bude menšinovým žánrom, ktorý oslovuje tých, čo hľadajú viac ako konzumom naservírované pravdy. Možno aj vďaka nej môžeme v našej ľudskej džungli prežiť autenticitu tvorivosti, fantázie a voľnosti, ktorú si udeľujeme a vytyčujeme len my sami: neopakovateľný zážitok z prežívania sveta, ak sa naň dívame otvorenými očami.

Kamil Peteraj