Vyhľadávanie
Príbeh Obchodu na korze sa odohráva vo východoslovenskom mestečku počas druhej svetovej vojny v predvečer deportácií Židov do koncentračných táborov.
Židovská majiteľka bezcennej galantérie vdova Lautmanová je obeťou zločinnej mašinérie, no vek a duševný stav jej už neumožňujú plne si to uvedomiť.
Takéto šťastie v nešťastí nemá stolár Tóno Brtko, ktorý sa v rýchlom víre udalostí stáva z dobrého malého človeka-milión nástrojom politiky vojnového štátu, arizátorom, spolupáchateľom. Zároveň je však ďalšou obeťou režimu, ktorý nepodporuje, no nemá dosť sily a odvahy sa mu postaviť.
Prvýkrát v Grosmanovom rodnom jazyku
Dráma Brtka a Lautmanovej, plná typických grosmanovských tragikomických motívov, sa odohráva v komornom prostredí málo navštevovaného obchodu na hlavnej ulici, po ktorej sa pohybujú vedľajšie postavy, reprezentujúce spoločensko-politické rámce tej doby. Vojna sa v mestečku spočiatku objavuje len v podobe neurčitej výstrahy, zlovestného echa, napríklad v úvodnej scéne s vojenským transportom, no nakoniec sa aj tu naplno prejaví a tragédia za zatvorenými dverami Lautmankinej galantérie sa mnohonásobne zduplikuje na námestí – deportácie sa začali...
Tento dobre známy príbeh je súčasťou česko-slovenského kultúrneho kánonu už takmer šesť desaťročí v slávnej filmovej aj menej známej literárnej podobe (novela vyšla prvýkrát v roku filmovej premiéry – 1965). Väčšina ľudí dielo vníma prostredníctvom filmu, v ktorom znie slovenčina významných hercov svojej doby Jozefa Krónera, Františka Zvaríka či Martina Gregora. Ak však hovoríme o próze Obchod na korze, treba si uvedomiť, že ju Grosman vytvoril v češtine, ako takmer celé svoje beletristické dielo. Autor sa počas svojho života jeho prekladom do slovenčiny nezaoberal, „poslovenčila“ ho až Marta Hlušíková, ktorá v roku 2017 preložila aj inú Grosmanovu novelu Nevesta.
O Grosmanovom literárnom diele vo všeobecnosti platí, že jeho jazyková podoba predstavuje pre okruh literárnych historikov a znalcov spisovateľovej tvorby stále otvorený problém. Hlušíkovej preklad pridáva k tejto téme ďalší podnet na diskusiu. Obchod na korze treba vnímať ako text, ktorý sa postupne žánrovo menil od poviedky cez literárny a filmový scenár až po novelu. Jednotlivé verzie obsahujú rozlične aktívnu slovenskú jazykovú vrstvu. Kým poviedka Pasca, ktorá bola zárodkom neskoršieho filmového príbehu, vznikla v prvej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia ešte v slovenčine a do češtiny ju preložil Gabriel Laub, neskôr už Grosman písal po česky. Nebol to však „čistý“ jazyk. Autor občas zámerne využíval slovenskú lexiku a regionalizmy odkazujúce na konkrétny, humenský priestor, do ktorého bol dej novely aj filmu situovaný. No prítomná je aj „ponorná“ slovakizácia českého textu spisovateľom, ktorý začal češtinu ako literárny jazyk používať až v pokročilej dospelosti a nikdy ju bezchybne neovládol. Táto vrstva sa prejavila lexikálne, ale najmä morfologicko-syntakticky, napríklad nezámerným poslovenčovaním v skloňovaní a podobne. „Zostatkovú“ slovenčinu z Grosmanových dvoch kníh publikovaných v druhej polovici šesťdesiatych rokov starostlivo odstránila jazyková redakcia pražského nakladateľstva Mladá fronta. O skutočnej úrovni jeho češtiny si možno urobiť konkrétnu predstavu z rukopisov dochovaných v archívoch a prípadne aj z prvého, porevolučného vydania románu Z pekla štěstí, ktoré už po Grosmanovej smrti vyšlo v roku 1994 a bolo kritizované za nízku úroveň redakčnej práce.
Hlušíkovej prekladateľský prístup je striedmy, nemožno jej vyčítať samoúčelné experimentovanie či neprimerané riešenia, ktoré by zásadne skresľovali vyznenie novely ako celku. Pravda, je tu viacero drobných problémov. Napríklad falošní slovanskí priatelia v lexike. Za všetky aspoň jeden príklad: české slovo „prohnanost“ určite neznamená „prehnanosť“ (s. 120), teda zveličenosť či prepiatosť, ale chytráctvo či ľstivosť. Prekladateľská „pietnosť“ však vyvoláva aj otázku, či typický grosmanovský výraz, teda regionálno-slovenský „falš“ nebadane prítomný v jeho češtine, nebol zbytočne nivelizovaný bez toho, aby prekladom do slovenčiny vznikla nová literárna hodnota.
Obohatené slovenské vydanie
Kniha ako celok však našťastie čosi nové ponúka. Je vybavená niekoľkými unikátnymi rodinnými fotografiami a spomienkovým predhovorom spisovateľovho syna Georga (Jiřího) Grosmana, ktorý prináša pár zaujímavých podrobností z pražského a neskoršieho izraelského života rodiny Grosmanovcov. Autorka rozsiahleho doslovu historička Michala Lônčíková sa zase pomerne podrobne venuje všeobecnejším kultúrnym a historickým otázkam, okolnostiam vzniku filmu, mapuje jeho kritickú reflexiu a reaguje aj na niektoré dobové verejné kontroverzie, ktoré Obchod na korze vyvolal, napríklad diskusiu o jeho „protislovenskosti“.
Radoslav Passia (1977)
Literárny vedec a publicista.
Ladislav Grosman: Obchod na korze
Preklad: Marta Hlušíková
Bratislava: Ikar, 2022
