Pri príležitosti Medzinárodného dňa knihy uviedli v  zahraničí zaujímavý projekt. Jeho zmyslom bolo darovať knihu okoloidúcim v  uliciach ktoréhosi mesta. Len desať percent ľudí siahlo po ponúkanom zväzku. Ostatní čítajú len na internete, doma majú police s knihami už preplnené, zrak im neslúži… Ba organizátorom sa ušlo i odporúčanie, aby sa prihlásili, keď bude Svetový deň piva.

Keby som mal sklon podliehať panike, vyhlásil by som stav najvyššieho kultúrneho ohrozenia, načisto nepodobného tomu, o ktorom je reč v knihách, ako je 100 najnebezpečnejších situácií na našej planéte:

"Ak už tiger skáče na vás, pokúste sa odhadnúť, kam dopadne, a vrhnite sa stranou za skaly, stromy alebo k  inému úkrytu. ak vás tiger už zdrapil, vašou jedinou nádejou je, že ho niekto zastrelí či odoženie."

Nakoniec budeme spomínať iba na tie dobré knihy. Nebude ich veľa, tak, ako nebýva veľa ani ozajstných priateľov. Josef Škvorecký v  emigrácii rád spomínal na Jána Zábranu, ktorý sa často zaoberal otázkou: „ako je vo vete človek“, lebo vedel, že najlepšia literatúra sa pýta, ako je v človeku človek? Lebo vedel, že najmä na túto otázku odpovedá.